Versão em português 中文版本 日本語版
Polish version La version française Versione italiana
Русская версия English version Deutsch Version

I schyzz± peramaglo

Die Stunde... ±n bjaschyz neprykmetna і ¸s± bolsch і bolsch addaljaje uns die Hölle trywoschnych і цяжкіх padsej wajny. Da¸no saarany akopy і траншэі. Падняліся і radujuz vom Pfahl prygaschoszju maladyja ljassy і die Eichenwälder. Gewaschen rossam і, ist dychaje sjamlja frei. Ціха раніцай bei der Fußboden і, den Wald. Ma¸tschyz sjamlja. Ale warta прытуліцца ja jaje serzam, азірнуцца auf мінулае, і byzzam sagutschyz raskas ab tym далёкім, nesaby¸nym...

Try die Lumpen pakutawa ў Kobryn pad vom Joch faschyszkaj акупацыі. Do¸gatschakanaje wyswalenne pryjschlo ў ліпені 1944. Bei gety peryjad bajawyja дзеянні ў Belarus_ былі rasgornuty auf адлегласці 400 кіламетра ў.

Asno¸ny der Schlag des Pas занімаўшых sind Kobryn faschystach ў ў notsch s 19 auf 20 ліпеня часцямі 61. arm іі Generals Bjalowa aufgetragen. Perad савецкімі воінамі pasta¸lena war die Aufgabe: nicht nanossjatschy paschkodschannja ў goradu, usjaz jago s dem Lauf, nicht dajutschy woragu apamjatazza, adsjakaz jago die Hölle schaschy, peraresaz шляхі adstupjajennja auf Brest. 20 ліпеня 1944 савецкія войскі zalkam вызвалілі Kobryn. Bei goradse і auf tschygunatschnaj станцыі былі sachopleny die Lagerhäuser s wajennaj ma±maszju, die Wagen, des Bahnsteigs і die Parafuhren.

Akupanty нанеслі goradu велізарны ¸ron. Trezjaja tschastka schyloga dem Fonds war rasburana. Perad den Fluchten s gorada faschysty вывелі sa der Ordnung tschygunatschnuju і telefonna-telegrafnuju stanzy і, узарвалі masty, pramyslowyja ab ’ jekty.

1124 дні faschyszkaj акунацыі Kobrynschtschyny ўнеслі schyzz± многіх schycharo ў. Bei naschym ra±ne былі sakatawapy і spaleny жывымі 11457 tschalawek, bei tym ліку — 2900 dsjazej. 3323 schantschyny. 1621 tschalawek ў sind ў German_ju ў die Sklavereien ausgeführt. Worag zalkam знішчы ў 9 nasselenych des Punktes ў, 1142 schylyja die Damen, 19 Schulen, 11 pramyslowych budynka ў.

Staryja людзі gaworaz schto slowy "schyta" і "schyzz±" adnago koranja. Каласіцца, paspjawaje schyta adno¸lenych w±ssak Kobrynschtschyny: Kamenk і, Baryssa¸k і, Luk_. Ratschyzy, dsessjatka ў і sozen іншых. Мірныя палі getyja − сімвалічны помнік tym. chto калісьці hier wyssjawa ў den Korn і збіра ў uradschaj, ale nicht datschaka¸sja s±nnjaschnjaga des Tages. Палі getyja − perakana¸tschaje swedtschanne tago, schto schyzz± peramaglo.

Ameljantschuk, N І schyzze peramaglo / N.Ameljantschuk//Kamun_stytschnaja praza. – 1987. – 18 ліпеня. Wyswalenne Kobryna.

Die populären Materialien


Die Kommentare


Die Titel der Artikel

Die Suche

Unsere Partner