Articles about Kobrin: Ancient Kobrin district

Zyamlya of ours prodka ў

Arkhealag_chny zvestak, at boundaries of a rayon of nal_chvayetsets bolsh for the 20th the settlement ў, heating Pavodle yak_kh razmyashchal_sya starazhytnyya stayank_. Arkhealag_chnyya poshuk_ ¸pershynyu byl_ pravedzena ў 1889 to a pavodla rasparadzhennya galo¸naga of a k_ra¸n_tstv of a pavet ў pas of Grodzenskay gubern_. Myastsovym_ zhykharam_ і vuchonym_ prayets, the pradmeta ў to a pobyt, zbro_ і _nshy a rech ў a pershabytnag of a chalavek was collected-place kalektsyya prylad.

Pershyya lyudz_ ў gety myasts_na z'yav_l_sya a prykladna 14 tysyachagoddzya ў to Tam, at residents of Kan of a starazhytnag of a kamennag to a century (a verkhnyaga to a paleal_t). Menav_ta perad gety magutna ledav_k that a loan ў po¸nach Belarus і, adysho ў da Scandynav іі, was started to the patsyapleena to a kl_mat. Tagachasnyya plyamyona _shl_ z pa¸dnyovaga to calling і to calling, rukhayuchysya pas dal_na violent rek. Yes to an ear of a syarednyag of a kamennag to a century (to a mezal_t, the 9-5th tysyachagoddz_ yes AD) Yana ¸zho Panyamonnya is kind asvo_l_ zeml_ ¸syago a zakhodnyaga of Palessya і. Pastupova starazhytnyya plyamyona nabyl_ spetsyf_chnyya, harakternyya tolk_ for _kh, rysa, yak_ya praya¸lyal_sya ў forms to a vyrab prylad prayets і zbro і, kanstruktsy_ a zhytla і of Arkhealag_chnm znakhodk і, vyya¸lenyya to A.V. archeologists І to ova to ¸ 1998-2000 to Uversa — prylada prayets of a neal_tychnag of a chalavek (4th to a tysyachagoddza yes AD); at the syaredzena — a bayavy stone syakera "shnurav_ko ў" (pachatak 2 hectares tysyachagoddzya yes AD) і a fragment of a gl_nyanag a garshka (The X Art.) ; to an un_za — a dz_tsyachy chachka z a volava z ya¸reysk_m_ l_chbam_ (the XVI Art., a znoydzen ў hour of earthwork on Svaboda's ploshcha ў Kobryne).

Tak_ya complexes vuchonyya nazyvayuts arkhealag_chnym_ kulturam_. At dadzeny a patter vypadka to a _dza ab t.zv. sv_derskay cultures, yaky ў the 10-7th tysyachagoddzyakh yes AD zaymat suchasny Mazov_yu (Polshcha) і zakhodny Belarus. Asno¸nym_ zanyatkam_ sv_dersk_kh plyamyon byl_ to the palyavayena, rybalo¸stvo і zb_raln_tstva. At poshuka of the rich dz_chynay ugoddzya ў Yana a peryyadychna pak_dal_ abzhytyya myasts_na. Palyaval_ peravazhna of a pra to an onions dapamoza і strel z kramyanyovym_ nakanechn_kam_. 3 kremenyu vyrablyal_ і prylada prayets: razets, skrebla, nazha, syaker і _nsh., and z rago ў і kastsy — tsyosla, harpoons і rybalo¸nyya kruchk_. 3 dapamogay gety prylad lyudz_ apratso¸val_ skins zhyvyol, shyl_ skurany to the adzeena.

At an hour rab_l_ piles stayank_ heating a plyamyona mezal_ta cotton wool, on pyaschany pagorka. Zvychayna budaval_ nekalk_ a zhytla ў (z zherdak, gallya, skins), at yak_kh prazhyvat an adn a matsyarynsky radavy abshchyna. On Kobrynshchyna a znoydzena pakul adz_ny such parking (for 5 km on pa¸nochna ¸skhod Dz_v_n's hell, heating a vozer Lyuban).

Znakhodk_ arkhealag_chnay ekspedytsy_ M. M. Kryvaltsev_cha ў zakhodn_m Paless_ (2000 — 2001). To Uversa (1-6) — kramyanyovyya vyraba pershabytny lyudzy, znoydzenyya heating century Dz_v_n; at the syaredzena — kra-myanyovyya syakerakl_n (zleva) і a shl_favany syakera, znoydzenyya heating century Dz_v_n va Kalod's ¸rochyshcha; to an un_za — kamennyya a matyk (zlev) і a syaker, znoydzenyya heating century L_pava.

At residents of Kan of 5 hectares tysyachagoddzya yes AD to Paless_ pacha¸sya kamenna are new a century (neal_t). Rybalo¸stva to a nabyvaa to a persharadnaa to the znacheena, apyaredzhvayucha to the palyavayena. Z'ya¸lyaezza of a gl_nyana posud, palyapshayetsets of an apratso¸k kamenyu, kosts_ і to a horn, pashyrayutsets of a v_da prylad, pavyal_chvayetsets і kolkasts a pasel_shcha ў, and a taksama of a zhytl ў at _kh.

At the 4-3rd tysyachagoddzyakh yes AD to Kobrynshchyn nasyalyal_ plyamyona of Neman culture. Yae admetny asabl_vasts — gl_nyana vastradonna posud z to ornaments that a deposit і ў sya garyzantalnym_ to passes і, it is frequent z dapamogay grebenya. Traplyayuzza і pershyya, zroblenyya z kremenyu syarpa that svedchyla ab to a zemlyarobstvo ear, and, v_dats, і zhyvyolagado¸l_. Sustrakayuzza ў gety layers і vyraba _nshy susedn_kh cultures, napryklad, pryv_sl_nsk_kh plyamyon z to calling that rukhal_sya on Palesse. Neal_tychnyya starazhytnasts_ on terytory_ Kobrynskaga of a rayon of a vyya¸lena ў nekalk_kh mesets: kramyanyovyya nakanechn_k_ strel і _nshyya znoydzena prylada ў zgadanay stayanets heating Dz_v_n ў pyaschany kar'er heating century Habov_chy. At Varsha¸sk_m arkhealag_chny muze_ zakho¸vayetsets of a kastsyana nakanechn_k strala, znoydzena ў a tarfyan_ka heating century L_tv_nk_. Neal_tychnaye of a pasel_shch skladalasya z nekalk_kh zhytla¸khats_n, at yak_kh could zhyts yes dzesyats_ chalavek. Chastsey _kh budaval_ the taksama on fields is simple on zyaml і, Alya Sustrakayuzza і paglyblenyya (zyamlyank і), and. Pasyaredz_ne razmyashchalasya to a nevyal_kaa of an agn_shch, abkladzenaa kamyanyam_.

At an ear of 2 hectares tysyachagoddzya yes AD amal usyu terytoryyu Belarus_ zaymayuts shmatl_k_ya pryshlyya plyamyona bl_zk_kh arkhealag_chny cultures. Geta ў hour of culture shnuravy keram_k_ (gl_nyana posud arnamentava¸sya adb_tkam_ cord). "Shnurav_k і" vykazval_ і pile vaya¸n_chasts: davol_ chastyya znakhodk_ shl_favany syaker z prasv_dravanym_ adtul_nam_. To Tam _kh yashche nazyvayuts plyamyonam_ bayavy syaker. To Ne¸zabava stal_ vykarysto¸vatsets і prylada z bronze. "Shnurav_k і" prynesl_ on myastsovyya zeml_ a bronze era. At the 1st palova of 2 hectares tysyachagoddzya yes AD vyaduchym_ formam_ gaspadark_ stanovyatsets of a zemlyarobstvo і zhyvyolagado¸lya.

On terytory_ Kobrynshchyna, yak і ¸syoy pa¸dnyova-zakhodnyay Belarus і, vyluchana palesky group shnuravy keram_k_. Tagachasnyya zhykhara syal_l_sya pas pyaschany uzvyshsha і nadpopla¸ny terasa. _kh zhytla of a zvychayn paglyblyal_sya ў zyamlyu (katlavan 2,5x5 m) і abkruzhal_sya stsenkam_ sa slupo ў. Nyabozhchyka ў haval_ ў soil ts_ padkurganny pakhavannyakh at skurchany stanov_shcha. At a mag_la klal_ vyraba z keram_k і, bayavyya syaker z kamenyu і bronze. Chastsey for ¸syo traplyayutsets kamennyya shl_favanyya syaker (an asabl_va ў pa¸dnyovay chastets of a rayon). At school muze_ ў Navasyolkakh, yak_ stvara ў myastsova nasta¸n_k g_story_ A. Dronets, a vysta¸lena bolsh for 40 tak_kh a pradmeta ў.

At the syaredzena of 2 hectares tysyachagoddzya yes AD va ¸skhodnyay Polypchy, pa¸nochnay Ukra_ne і pa¸dnyovay Belarus_ sfarm_ravalasya t.zv. tshts_netsky arkhealag_chny culture (nazva hell of a polskag of a pasel_shch Tshts_nets). Yae pradsta¸n_k_ ¸zho motsna byl_ zvyazana z to zemlyarobstvo. _kh pas-raneyshamu prylada vyrablyal_sya z kamenyu (flint), adnak pashyry¸sya asartyment і bronze vyraba ў: k_nzhala, branzaleta, shp_lk і, pyarstsyonk_. At arnamentatsy_ a gl_nyanaga ware zn_kl_ adb_tk_ a cord, a peravazhal to the azdableena ў to a vyglyadza parallel a trotter that apyarazval_ garshk_ ў verkhnyay chastets. Darecha, mnog_ya dasledchyk_ l_chats pradsta¸n_ko ў tshts_netskay cultures prodkam_ Slavs.

Slyado ў prazhyvannya lyudzy at bronze to a century on Kobrynshchyna a znoydzena davol_ shmat: on levabyarezhzha of river Mukhavets, nepadalyok hell of century of Turnaya, chakayuts sva_kh a dasledchyk ў pasel_shcha epokh_ bronze heating vyosak Aktsyabr, An_skav_chy, Varatyn_chy, Kustov_chy, L_pava, Rudzets, Myafyodav_chy, Pryluk і, Hudl_n і _nsh Are small. Typovyya vyraba of a bronzavag to a century (kamenna a malatok, kramyanyova a sickle і bayavyya syaker) vyya¸lena on a beraza of river of Kobrynk on calling hell of century of K_syalyo¸tsa. Heating century Garadzets at a tarfyan_ka of a znoydzena of an aprach bayavy a syaker reshtk_ a dubovag of a cho¸n.

On it is a pity, hour, yak_ to a prypadaa on an aposhnyaa to a tysyachagoddza yes AD, at zakhodn_m Paless_ of a praktychn not vyvucha¸sya.

The iron era to Paless_ was started ў by the VII Art. yes AD Syrav_na — marsh ore — was pobach. Zhaleza vyrablyalasya ў nevyal_k_kh furnaces-domn_tsakh, at yak_ya was loaded ore і dra¸nyana vugal. Skuranym_ myakham_ praz saplo razdzmukhval_ fire, davodz_l_ temperature ў such pecha yes of 700-1200 °C, dastatkovy for vypla¸k_ porystay zhaleznay Masa — kryets.

Pachatak of a zhaleznag to a century ў zakhodn_m Paless_ zvyazvayuts z uskhodnepamorskay arkhealag_chnay culture. Adnak etn_chny prynalezhnasts plyamyon zastayetsets nyayasnay. Adna dasledchyk_ l_chats _kh to Slavs і, _nshyya — germantsam_ ts_ baltam_. To Tam not a vyrashana і to the pytayena, yak_ya plyamyona nasyalyal_ to Kobrynshchyn paslya II Art. AD, kal_ ¸skhodnepamorsky culture of a spyn_l svayo to the _snavayena. Praz to a get terytoryyu Tats peramyashchalasya mnostvo plyamyon, at t.l. Gotha, gep_da і _nsh. Complex _kh starazhytnastsy (II–IV Art. AD) atryma ў to a nazv velbarskay arkhealag_chnay cultures. Yana Zn_kaye ў the IV Art. AD Hutchey for ¸syo yae plyamyona byl_ as_m_lyavana to myastsovy naseln_tstva.

Vyrab z gland tryvaly prylad Dove ў magchymasts to a starazhytnam to a chalavek smyaly nastupats on a natter, zavayo¸vayucha novyya ploshcha for crops ў. At a vyn_ka gaspadarchay dzeynasts_ pacha¸sya pratses to disintegration pershabytny adnos_n і z'ya¸lennya vyal_k_kh patryyarkhalny syamy.

Pershyya stalyya pasel_shcha of Slavs uzn_kayuts at zakhodn_m Paless_ ў the VI-VII station Nelga of a ¸pe¸nen skazats, z yak_m_ myastsovym_ plyamyonam_ _m davyalosya sustretsets. The Mozha, a geta byl_ patomk_ the Celt ў, Gotha ў ts_ a yatsvyaga ў — sprechk_ ab gety yashche pratsyagvayutsets. Napryklad, at zakhodnee¸rapeysk_kh p_smovy kryn_ets the tribe of a yatsvyag ў (a sudova, sudz_na) upam_nayetsets ¸zho ў the II Art. AD a yak the people that zhy ў to a nedza on ¸skhod V_sla's hell. Darecha, at myastsovay tapan_m іі a nyaredka of sustrakayutsets of a nazva of a typov of a neslavyanskag pakhodzhannya. Pakul, that arkheolagam_ a znoydzena ¸syago nekalk_ stone a barrow ў at the basin of the river Lyasnaya, yak_ya svedchats ab prysutnasts_ here at da¸n_ya hours of a yatsvyag ў.

Z'ya¸lenne of Slavs at zakhodn_m Paless_ of zvyazvayetsets z rassyalenny plyamyon a duleba ў. Pavodle to a letap_s, at an ear of the VII Art. of Yana "... to a zhivyakh across Bug, where nowadays to the velynena...". Adsyul, praso¸vayuchysya Mukha¸tsa's pas, duleba dasyagnul_ Kobrynshchyna. Prynams і, starazhytnasts_ the VI-IX Art. of a vyya¸lena heating century Basyach і on Kobrynsk_m of a zamchyshcha. To Alya Kanchatkovykh of a conclusion ў pas pytannyakh ab plemyanny prynalezhnasts_ naseln_tstva of Brestskaga Pabuzhzha і Kobrynshchyna pakul nyama. On padobnyya pytann_ adkaz moguts dats daleyshyya arkhealag_chnyya dasledavann_.

Pravedzenyya raskopk_ showed і that ў that hour to times z gruntavym_ sustrakayutsets pakhavann_ burned an astanka ў a stalemate kurganam_. A yak і early, at _kh the recha ў is small metal_chny. Tolk_ ў some traplyayutsets kolets z bronzavaga to a drot, zhaleznyya nazha і _nsh. The Ploshcha of a slavyanskag of a zhytl dasyagnut 30 sq.m. Pecha z gl_na і kamenyu razmyashchal_sya chastsy at right daleyshy hell of a uvakhod kuyets. Nyaredka heating a zhytl budaval_sya klets_ for zakho¸vannya a zbozhzha. Sustrakayuzza і _nshyya gaspadarchyya budynk і, navat ramesnyya maystern_. 3 IX Art. to Paless_ pashyry¸sya gancharna a circle. Yashche syarod staraslavyansk_kh a pomn_ka ў the VIII-IX Art. of traplyayutsets kultavyya zbudavann_ — kap_shcha z vyyavam_ yazychn_tsk_kh _dat ў, slyadam_ rytualny an agn_shch ў і kamyanyam_-akhvyarn_kam_.

At the X Art. z prynyatsets of a hrysts_yanstvo ў palesk_kh Slavs of adbyvayetsets of a pastupova perakhod hell to an abrad trupaspalennya yes trupapalazhennya stalemate kurganam_. To zakhavalasya tolk_ 5 mog_ln_k ў, at yak_kh nal_chvayetsets bolsh for the 20th a barrow ў. Get nevyal_k_ya kruglyya nasypa vyshynyoy hell 0,4 yes 1,5 m, to dyyametra of 4-15 m of Sama vyal_k_ mog_ln_k znakhodz_tsets heating century of Zas_ma. The 12th barrow ў razmeshchana ў the wood, on ¸skhod hell vyosk і, va ¸rochyshcha of Malodcha. Yana vytsyagnuta lantsuzhok uzdo¸zh pravaga of a berag of river of Dakhla¸k. Myastsovyya zhykhara nazyvayuts _kh "shvedsk_m_ to mag_la і". Padobna, yak і zhykhara of century of K_syalyo¸tsa nazyvayuts "frantsuzsk_m_ to mag_la і" barrows va ¸rochyshcha of Yam_shcha. Adnak arkhealag_chnyya raskopk_ not patsverdz_l_ getyya narodnyya legends. At kurganny pakhavana mog_ln_ka Slavs of the X-XIII Art., prodk_ suchasny zhykharo ў.

On it is a pity, bolshasts for a barrow ў not zakhavalasya. Yana pastupova razbural_sya pryroday і asabl_va gaspadarchay dzeynastsyu chalaveka. ў aposhn_ya dzesyats_goddz_ zn_kl_ mog_ln_k_ heating Menav_t vyosak Basyach, Grushava, Matzos. Adz_nkavyya pakhavann_ zastal_sya yashche heating vyosak Zalesse і _la¸sk.

At pakhavannyakh slavyansk_kh vo_na ў akramya syaker of traplyayutsets of a nazha, nakanechn_k_ kop'ya ў і strel, payasnyya sprazhk і, myacha. At muzhchynsk_kh pakhavannyakh znakhodzyats kres_va, tachylnyya brusk і, bronzavyya і zhaleznyya guz_k і, reshtk_ dra¸lyany a vyodzer, at yak_ya klal_ akhvyarny to a hedgehog. Raznastayna Bolya _nventar zhanochy pakhavannya ў: shklyanyya, kamennyya і metal_chnyya patserk і, bronzavyya pyarstsyonk і, branzaleta, uprygozhann_ z serabra. A yak of a prav_l, at skin a pakhavana barrow adz_n nyabozhchyk. To hours of traplyaetsets of a pas 2–3 і pains of a shk_let ў. Sustrakayuzza і barrows without pakhavannya ў — kenatafa, yak_ya nasypal_sya paslya pas tryzna to the brother-in-law that a prapa ў without vestak ts_ to a zag_n ў on the chuzhena.

Pas-raneyshamu razmyashchal_sya on ¸zvyshsha heating Pasel_shcha of Slavs of the X-XIII Art. to Paless_ rek, lakes і syarod bogs. Adbyvayezza of a pastupova perakhod hell pa¸zyamlyanak yes land zrubny lady ў. Pobach znakhodz_l_sya gaspadarchyya pabudova different kanstruktsy. Yana і skladal_ pasel_shcha, zvychayna to a nevyal_kaa, usyago yes dzesyatka syadz_b. Pra¸da, sustrakayutsets і velm_ buynyya: 80–100 syadz_b.

At the X-XIII Art. on mesets starazhytny a pasel_shcha ў uzn_kayuts pershyya garada — Byarestsa і P_nsk (the XI Art.), Kamyanets і Kobryn (the XIII Art.), hots a geta to the datavayena to a pavodla of a pershag of a p_smovag ¸pam_nannya. Bezumo¸na, Yana z'yav_l_sya znachna of early. Dzyakuyucha to archeologists, yak_ya pravyal_ shurfavann_ nearby hell of the bridge tseraz Mukhavets, at n_zhn_kh layers byl_ znoydzena ablomk_ a keram_chnaga ware, a vyrablenag yes of a syaredz_na of the XI Art. of Get to an aznachaa that to Kobryn's ¸zn_kneena of a treb shukats at bolsh glyb_nny vyaka. Novyya zvestk_ ab starazhytnay Kobrynshchyne prynyasuts nastupnyya arkhealag_chnyya raskopk_.

A. V. Io ў

***

At _patsye¸sk_m to a letap_sa, yak_ skladzena ў residents of Kan of the XIII Art., it is told: "Xie Az, the prince Volodimer, the son Vasilkov, the grandson Romanov, I write the diploma: Kobryn both with people, and with a tribute gave esm to the princess, after the stomach the city, Kako at me thawed, taka and on me allow to at to my princess...". So at summer the 6795th hell "stvarennya to light", a zgodna z letap_snay tradytsyyay, ts_ ў 1287, knyag_nya Volga Ramana¸na atrymat a pas zavyashchann_ Kobryn. Geta to a pershaa to a vyadomaa on syonnyashn_ dzen to a p_smovaa to the ¸pam_nayena of a pr the city. Uzn_k Kobryn yashche early. At _patsye¸sk_m to a letap_sa yon to a pa¸staa a yak the city that ¸zho skla¸sya on po¸nacha of Valynskay zyaml і, for Prypyazzyu.

At residents of Kan of the VII Art. on terytory_ suchasnay Kobrynshchyna apynul_sya slavyansk_ya plyamyona of a duleb ў, yak_kh z po¸dnya adtsyasn_l_ kache¸n_k_avara (obra). Arkheolag_ myarkuyuts that a menav_ta adsyul, z a pa¸dnyovaga to calling, was started Tats to the asvayeena slavyanam_ terytor і, yaky poty to a budza of nazyvatsets of Belarussyu. Avars, v_dats, yashche a do¸ga gnal_ ¸tsekacho ў, yak_ya adykhodz_l_ on calling і on po¸nach, і chyn_l_ over _m_ ¸syalyak_ hubbub. 

 

Kobryn at an ear of the XIII village of Pavodla a malyunka, a vyykananaga ў to Beldzyarzhprayektsa.

Pra of a get Apovests_ m_nuly a reptile ў" is possible merkavats for a pas ", skladzenay heating 1113 Nyadz і ў on that nashchadk_ a duleba ў, disseminated to Avars і, buduts shukats mesets byaspechnyya і to a zats_shnye. I ¸ves hour to a budza mayachyts perad _m_ vobraz a zlavesnaga of "obryn", yak_ ¸vekavechy¸sya ў padannyakh, at nazva of an urochyshch ў і a pasel_shcha ў. Adnak of a pachynayucha z the resident of Kan of the VII Art. magutnasts the Avarian dzyarzhava that rask_nulasya ў Prycharnamor' і, to a pas of Duna_ і the Balkans, the rezka padats became pa¸nochny, and ў the 790th reptiles Yana of a kanchatkov was crushed susedzyam_. Tyya Avars, yak_ya dabral_sya da Palessja, nechakana zn_kl_. 3 nakedness getay padze_ letap_sets Is not old the narration ў a familiar expression: "Pog_bosha, like obra". Hutchey for ¸syo, _kh a skas_la neyky ep_dem_ya. To Alya Slyady _kh prysutnasts_ zastal_sya: sells Abryna і Abrova is near hell Qieliahang, Abro¸skaya Vulka (_vatsev_tsk_ the Russian Academy of Natural Sciences), Abrova (_vana¸sk_ the Russian Academy of Natural Sciences), Abryna (Karel_tsk_ of the Russian Academy of Natural Sciences). Padobna guchyts і nazva of the city of Kobryn. Magchyma, a pershapachatkova of a pasel_shch was called Obrsh (Obryn), and a pachatkovy l_tara "To" z'yav_lasya pazny a yak to the ukazayena on prynalezhnasts. Not a vyklyuchana that here znakhodz і ў sya neyk_ tsentr, kuda to a paduladnaa of a naseln_tstv of a prynos_l to a dan_n: "went to Obryn".

Pershaye pismovaye ¸paminanne Kobryna (1287) on staronets of Ipatsye¸skaga letapisu

At that hour va to Ushodnyay E¸ropa adbyval_sya vyal_k_ya padze_. Galo¸nay z _kh was to the ¸tvareena K_e¸skay Rus_. On a pratsyaga of the IX-X Art. yae terytoryya rasets, farm_ruyetsets starazhytnarusky narodnasts, a yaky pastupova to a ¸klyuchaa to a ¸sa ¸skhodneslavyansk_ya plyamyona hell vyarkho¸ya ў Dona da Pabuzhzha. Razv_vayuzza feadalnyya adnos_na, stvarayetsets of an adm_n_stratsyyna device, z'ya¸lyayutsets pershyya zakanada¸chyya acts. Uzn_kayuts garada, chastsy for ¸syo there, a dza yes of a getag ¸zho _snaval_ pasel_shcha і to a dza knyaz_ ¸zvodz_l_ ¸matsavann і, zamk_.

Kal_ starazhytnakobrynsky abshchyna n_chy bolyd, akramya rybalo¸stvo і palyavannya, not zaymalasya, veragodna, here so n_kol_ і not z'yav і ў sya city. Adnak hell of summer yes of summer stalemate to nats_ska gaspadarchy patreb zhykharo ў wood of an adstup ў usyo distances. Iago Mestsa zaymal_ ¸zaranyya fell і, a chastka of an abshchynn_k ў perasyal_lasya on bolsh addalenyya zeml і, z'yav_l_sya sells. Ekanam_chnyya pospekh_ pryvyal_ yes tago that the pra Kobryn of a vyadom became far for Iago mezham_. I here zha z'yav_l_sya novyya ¸ladara. Tsyaper gaspadary tuteyshy pasel_shcha ў, zyamel, rek і lyaso ў hundred ў vyal_k_ k_e¸sk_ prince.

At residents of Kan of the X Art. terytor і, zaselenyya valynyanam_ і to buzhana і, uvayshl_ ў warehouse starazhytnaruskay dzyarzhava. Here utvarylasya Uladz_m_ra-Valynskaye of a knyastvo. At 983 g, to the pavodla padannya, paslya a paspyakhovaga to a campaign on a yatsvyag ў the prince Uladz_m_r at vusts_ Mukha¸tsa, yak_ to a ¸padaa ў Bug, a pabudav ў krepasts, pra yaky grew up the city of Berastsa. And embroider Mukha¸tsa's pas, a prykladn ў adny dn_ to a way, znakhodz_lasya ty a pasel_shcha, a dza ¸zn_k Kobryn. To Alya Pakul the geta of a nazv did not f_guravat ў p_smovy kryn_ets.
 

 

           Starazhytnaruskiya voiny-druzhynniki

Volynsk zyamlya ў daleyshy neadnoycha of a perakhodz_l z hands at hands і, stanav_lasya ¸ladanny kago-nebudz z knyazyo ў Rurykav_cha ў. At the XII station Yana razdrab_lasya on sherag adasobleny were udzet ў, syarod yak_kh znakhodz_lasya і by Berastseyskaya zyamlya. Adnak at residents of Kan stagoddzya to the prince Raman Msts_slav_chu of ¸dayetsets zno ў usyo a geta ab'yadnats. Utvarayezza Gal_tska-Valynskaye of a knyastvo. The Gal_tsky team a nyaredka of a supravadzhal of the prince ў hour palyavannya ў a natter, rich in a zver, on po¸nach hell Prypyats_. Magchyma, at an hour of one z tak_kh payezdak palya¸n_cha znakam_ta apynu¸sya on Mukha¸ts's beraga і spyn і ў sya ў pasel_shcha, yaky skhavalasya ў pa¸nochny pamezhzha Iago Vyal_k_kh uladannya ў. Atsan і ў shy to an abaronnaa to the znacheena getay myastsovasts і, yon a zagada ў uzvests_ on a vostrava, utvorany deltay Kobrynk і, the lock. Myarkuyuts that tak_m ў pachatak cities, pakul yashche not a vyadomaga to letap_sets. Zatoye ¸nuk the prince Raman, Uladz_m_r Vas_lkav_ch, is documentary zasvedchyts at 1287 to a realnaa to the _snavayena of the city of Kobryna.

XIII Art. to a prynyasa tsyazhk_ya vyprabavann_ Rus_. At the 1240th reptiles yae terytoryya to a budza of a zakhoplen to mangola-Tatar і, yak_ya dasyagnuts K_eva, Gal_cha і Uladz_m_ra-Valynskaga. Zno ў, a yak of a pa¸tysyacha of a reptile ў to Tam, lyudz_ buduts shukats a skhov_shcha for Prypyazzyu, at gety lyasny і balots_sty edges. At a vyn_ka of a naseln_tstv here pavyal_chytsets, vyrasets kolkasts a pasel_shcha ў a zemle¸ladaln_ka ў і, tak_m to chyna, a camp bolsh tryvaly to the znacheena of the city a yak of a gandlyova-ramesnag of a tsentr. Warta ¸l_chvats і to a vygadnaa to a geagraf_chnaa of a stanov_shch of Kobryn on vyadomy yashche ў starazhytnasts_ water to a way z Baltyyskaga ў Chornaye of a pestilence: V_sla — Bug — Mukhavets — P_na — Prypyats — Dnieper. Pra gety z Mukha¸tsa ў to P_n davodz_lasya dasta¸lyats sudna to volaka. Menav_ta on gety to an adrezk і ¸zn_kl_ tak_ya tapon_ma, a yak of Mukha¸lok_ (mukhavetsk_ya dragged і) — a nazv of a syal, і Valoka – nevyal_k_ is nimble, yak_ to a ¸padaa ў Mukhavets z to an uskhod.

Prince of Uladzimir Vasilkavich of a pas ratse Lyasna. Z M. S. malyunka of Samokisha

The prince Uladz_m_r Vas_lkav_ch, yak_ a valoda ў Kobrynam at the 2nd to a palova of the XIII Art., a vyadoma a yak buda¸n_k abaronchy umatsavannya ў on po¸nacha of Valynskay zyaml_. _patsye¸sk_ letap_s to an adznachaa that ў Uladz_m_r Vas_lkav_ch a pabudav ў on da Beraszja's approaches vartavy I see 1275-1276, and another — on ratse Lyasna. At gety mesets, a dza of hundred ў uzvyshatsets "a pillar a fireplace" (A white vezha, yaky zakhavalasya yes ours a zen), yon a zasnava ў the city "... from scratch and narecha name to it Kamenets". Hutchey for ¸syo, not ў abydzena ¸vagay і Kobryn, at yak_m, v_dats, a taksama vyal_sya works of a pas ¸matsavann_ the lock.

Kankurentam at a baratsba for the Gal_tska-Valynsky spadchyna a ledge і ў polsk_ Karol Kaz_m_r III Vyal_k_ (1333–1370), yak_ zakhap і ў at 1349 Lvo's garada ў, Gal_ch, Uladz_m_r-Valynsk і, Berastsa, patsyasn і ў shy z Valyn_ of a zaproshanag of a syuda on Lyubart Gedz_m_nav_cha's knyazhayena (1340–1382). On a dapamoga to Lyubart paspyashal_sya stareyshyya brata of Keystut і Algerd. At a vyn_ka dzvyukh war ў Kaz_m_r III Vyal_k_ of a vymushana ў pak_nuts a big chastka sva_kh uladannya ў. Zgodna z to treatises of 1366, yak_ a patsvyardzha ў knyastvo, Karol adma¸lya¸sya hell sva_kh the right ў on Berastsa, Kamyanets, Darag_chyn, Meln_k і Belsk, "and also — on Kobrin with povety, Olgerdu belonging" are right Lyubarta on Valynskaye.

L.R.Kazlo ў



Comments




Comments


Names of articles





Search in the website





Our partners