Versão em português 中文版本 日本語版
Polish version La version française Versione italiana
Русская версия English version Deutsch Version

Die Artikel über Kobryn: 1917 - 1941

Удзельнікі rewaljuzyjnych wystuplennja ў auf Kobrynschtschyne (1921—1939)

АНЦІПАРОВІЧ Іван Usz_naw_tsch. Narads і ў sja ў 1904 beim Jh. Meln_k_ Kobrynskaga ra±na ў sjaljanskaj sjam ' і. Bei 1915 sakontschy ў zarko¸na-prychodskugo die Schule ў das Jh. Tscharawatschyzy. Bei tym scha godse ў сувязі s 1. suswetnaj wajnoj jak beschanez apynu¸sja ў Сімбірскай губерні. Jago bazka ў pryswany ў армію, und Іван s 12 gado ў patscha ў prazawaz bei ramontnych majsternjach auf tschygunzy. Bei 1922 sjam'ja Anz_parow_tscha ў wjarnulassja auf радзіму, bei Sachodnjuju Weißrussland. Іван Usz_naw_tsch prazawa ў auf gaspadarzy bazko ў, den Pas die Miete ў pameschtschyka ў. Bei 1923 jago прызвалі ў polnisch армію, bei jakoj ±n prasluschy ў das Jahr. wjarnu¸schyssja dadomu, sno ў prazawa ў der Pas die Miete, patscha ў знаёміцца s rewaljuzyjnaj літаратурай. Bei 1925 Іван der Absatz і ў bei KPSB і hundert ў тэхнікам камуністычнай ячэйкі. Jago abawjaskam war es raspa¸sjudschwanne літаратуры і лістовак, напісанне і wyweschwanne des Transparents ў і der Losung ў. Für ¸dsel bei арганізацыі дэманстрацыі ў das Jh. Tscharawatschyzy ў 1926 ў aryschtawany і snjawoleny ў turmu, bei jakoj prassjadse ў 10 Monate ў. Adnak s-für недаказанасці віны jago адпусцілі. Bei 1927 Іван Anz_parow_tsch sno ў ў aryschtawany für ¸dsel bei дэманстрацыі ў das Jh. Літвінкі. Пінскі akrugowy das Gericht prygawary ў jago ja zwei gado ў turemnaga snjawolennja. Paslja adbyzzja pakarannja Іван wjarnu¸sja ў verwandt w±sku і sno ў ukljutschy¸sja ў rewaljuzyjnuju barazbu. Bei маі 1930 jago прызначылі redaktaram des Stadtbezirkskomitees KSMSB. 27 ліпеня 1930 польскія ¸lady трэці Mal арыштавалі Anz_parow_tscha, і ў 1931 ±n ў prygaworany ja 7 gado ў turmy. Pakaranne Іван adbywa ў bei польскім goradse Wronk і, dse гірасядзе ў bei адзіночнай die Kameras ja амністыі 3 studsenja 1936 S prychodam Tschyrwonaj arm іі ў Sachodnjuju Weißrussland bei верасні 1939 Іван Usz_naw_tsch perabra¸sja ў Kobryn, dse ўдзельніча ў bei наладжванні die Arbeiten des Organes ў кіравання, арганізацыі narodnaj міліцыі. Bei міліцыі ±n і sasta¸sja prazawaz sakratarom ja patschatku Wjal_kaj Ajtschynnaj wajny. Bei чэрвені 1941 Анціпаровіч ў эвакуіраваны ў савецкі das Hinterland, dse sluschy ў bei die Organe unutranych spra ў spatschatku ў Jalzy, und s 1943 — bei Bransku. Paslja wyswalennja Belarus_ die Hölle njamezka-faschyszk_ch захопніка ў wjarnu¸sja ў Kobryn. Ja 1953 prazawa ў bei Kobrynsk_m RAUS, und калі wyjscha ў auf пенсію — auf tkazkaj fabryzy. Pam±r bei 1993

KAKALA Іван Saweljew_tsch. Narads і ў sja ў 1905 beim Jh. Paljaz_tschy Kobrynskaga ra±na. Ja rewaljuzyjnaj дзейнасці dalutschy¸sja ў 1922 bei 1924 der Absatz і ў bei KPSB, ў sind sakratarom mit Kobrynskaga des Stadtbezirkskomitees, den Mitgliedern Breszkaga akrugkoma KSMSB gewählt. Pryma ў akty¸ny ¸dsel bei padrychto¸zy і правядзенні ў 1925 perschamajskaj дэманстрацыі auf Rynatschnaj ploschtschy ў Kobryne. Jak das Mitglied KPSB prawods і ў die Arbeit des Pas арганізацыі partyjnych jatschejek, demanstrazyj і мітынга ў, распаўсюджванні nelegalnaj літаратуры, w± ў rastlumatschalnuju dsejnasz sjarod wajsko¸za ў polskaj arm іі. neadnojtschy выбіраўся den Mitgliedern і sakratarom des Stadtbezirkskomitees KPSB, den Mitgliedern Breszkaga akrugkoma KPSB, sakratarom grupy wajennaga addsela iry ім. Некалькі raso ў ў aryschtawany польскімі ўладамі і assudschany auf 5 gado ў pasba¸lennja волі. Paslja wyswalennja s turmy ў верасні 1939 wjarnu¸sja ў Kobryn. Удзельніча ў wa ўстанаўленні sawezkaj ulady ў goradse, padrychto¸zy і правядзенні wybara ў bei Narodny die Versammlung Sachodnjaj Belarus_. Bei Wjal_kuju Ajtschynnuju wajnu partysan, франтавік.

KARPUK Andrej Pjatrow_tsch. Narads і ў sja ў 1903 bei Kobryne. S 1925 sakratar prafsajusa будаўнічых rabotschych Kobryna, den Absatz і ў bei KPSB. Für wjadsenne raswedwalnaj die Arbeiten auf karysz die UdSSR aryschtawany польскімі ўладамі і snjawoleny ў turmu. Bei 1939 würden wir ў Bjarosa-Kartusskaga kanzlagera einsinken. Paslja ¸s'jadnannja Sachodnjaj Belarus_ s BSSR (werassen 1939) s'ja¸lja¸sja starschyn±j Tschassowaga ¸pra¸lennja Kobryna і Kobrynskaga paweta. Bei якасці deputata ўдзельніча ў bei raboze Narodnaga sofort Sachodnjaj Belarus_ ў Belastoku (28-30.10.1939). Ja Wjal_kaj Ajtschynnaj wajny auf gaspadartschaj raboze ў Kobryne, намеснік старшыні garwykankoma. S patschatku wajny ў dsejutschaj arm іі, sluschy ў bei будаўнічых tschaszjach bei савецкім den Hinterland. S 1949 schy ў і prazawa ў bei Kobryne. Выбіраўся deputatam garadskoga Saweta. Usnagarodschany medal±m «Für doblesnuju prazu ў Wjal_kaj Ajtschynnaj wajne 1941-1945».

F. JE.                                                                 I. C. Кiцель

R.W.Pjatrutschyk                                                                   F. N. Сiдзюк

KASTYLJUK Feados_j Jemjaljanaw_tsch. Narads і ў sja ў 1902 beim Jh. Paljaz_tschy Kobrynskaga ra±na. Bei 1924 der Absatz і ў bei KPSB. ў sakratarom ячэйкі ў rodnaj w±szy, den Mitgliedern Kobrynskaga des Stadtbezirkskomitees, Breszkaga akrugkoma KPSB. Адзін s арганізатара ў perschamajskaj дэманстрацыі ў 1925 bei Kobryne. Bei 1926 aryschtawany польскімі ўладамі і ў 1927 prygaworany ja 4 gado ў turmy. Paslja adbyzzja pakarannja wjarnu¸sja auf радзіму, sajma¸sja adna¸lennem rasgromlenych паліцыяй jatschejek KPSB. Bei 1931 sno ў aryschtawany, adnak für nedakasanaszju віны ў 1932 wyswaleny. Paslja ¸s'jadnannja Sachodnjaj Belarus_ s BSSR (werassen 1939) гірацава ў bei die Organe unutranych spra ў, sagadtschykam addsela sazyjalnaga sabespjatschennja ў Kobryne. Bei Wjal_kuju Ajtschynnuju wajnu suwjasny partysanskaga atrada імя Tschapajewa adnajmennaj brygady. Paslja wajny гірацава ў bei сістэме sazyjalnaga sabespjatschennja ў Kobryne, bei kalgasse ў das Jh. Paljaz_tschy.

I. Bei.                                                                   I. C. Kakala

КІЦЕЛЬ Іван Sjam±naw_tsch. Narads і ў sja ў 1901 beim Jh. Darapejew_tschy Malaryzkaga ra±na Breszkaj wobl. Prazawa ў auf gaspadarzy. S prychodam bei 1920 auf Kobrynschtschynu Tschyrwonaj arm іі ўдзельніча ў bei арганізацыі камсамольскіх jatschejek. Bei 1933 der Absatz і ў bei KPSB. Udseln_k Nawass±lka¸skaga der Aktion sjaljan 1933 Paslja jago pada¸lennja aryschtawany і prygaworany ja smjarotnaga pakarannja, samenenaga paschyzz±wym snjawolennem. Snachods і ў sja ў turmach bei Kobryne, Raw_tschach, Wronkach. Bei patschatku 2. suswetnaj wajny, калі hat German_ja Polyntschu, wyjscha ў auf den Willen angegriffen. Paslja wyswalentschaga pachodu Tschyrwonaj arm іі ў Sachodnjuju Weißrussland (werassen 1939) pryma ў udsel bei арганізацыі kalgassa ў, prazawa ў брыгадзірам. Bei Wjal_kuju Ajtschynnuju wajnu suwjasny partysanskaga atrada імя Frunse. Удзельніча ў bei вызваленні Kobryna. 3 1944 bei Tschyrwonaj arm іі, wyswalja ў Warschau. S 1945 auf радзіме, s 1971 schy ў і prazawa ў bei Kobryne. Auf den Penny іі s 1961 Pam±r bei 1991

PJATRUTSCHYK Rygor Was_ljew_tsch. Narads і ў sja ў 1918 beim Jh. Turnaja Kobrynskaga ra±na. Prazawa ў auf gaspadarzy bazko ў, potym auf гідравузле ў das Jh. Astrom_tschy. Bei 1935 ukljutschy¸sja ў rewaljuzyjnuju barazbu: jak ist das Mitglied MOPRa збіра ў groschy sjarod насельніцтва, удзельніча ў bei арганізацыі rewaljuzyjnych heilig, wetscharyn, auf якіх abmjarko¸walassja міжнароднае становішча, распаўсюджванні nelegalnaj літаратуры. Pad кіраўніцтвам Ф.Н.Сідзюка і M.P.Lukaschuka w± ў prapagandyszkuju die Arbeit sjarod моладзі nawakolnych w±ssak. Bei 1936 trojtschy aryschto¸wa¸sja польскімі ¸ladam і, ў prygaworany ja 4 gado ў turmy. Pakaranne adbywa ў bei Sedlzy. Paslja ¸s'jadnannja Sachodnjaj Belarus_ s BSSR (werassen 1939) накіраваны ў 1940 auf prazu für aryschtawany польскімі ¸ladam і, adnak s-für адсутнасці dokasa ў pras pa¸goda wyswaleny. S 1923 sakratar des Stadtbezirkskomitees, s 1925 Mitglied tschassowaga sakrataryjata Віленскага і Breszkaga akrugkoma ў KPSB. Bei 1926 aryschtawany і prygaworany ja 4 gado ў snjawolennja. Pakaranne adbywa ў bei turme ў Sedlzy, ў den Mitgliedern turemnaga камітэта і ¸pra¸lennja kamuny, удзельніча ў bei выданні nelegalnaga рукапіснага des Organes палітзняволеных, prawods і ў палітвучобу. Paslja wychadu s turmy pryma ў udsel bei арганізацыі wystuplennja ў rabotschych garbarnych і drewaaprazo¸tschych pradpryjemstwa ў, batrako ў і інш. Bei Wjal_kuju Ajtschynnuju wajnu suwjasny партызанскіх atrada ў імя Tschapajewa і імя Arlowa brygady імя Tschapajewa. Dapamaga ў збіраць für partysan pradukty, adsenne, medykamenty.

                                                                      G.G.Smolski S.Ds. Stratschuk

STRATSCHUK Szjapan Dsm_tryjew_tsch. Narads і ў sja ў 1912 beim Jh. Luschtschyk_ Kobrynskaga ra±na. Bei 1933 sind der Absatz і ў bei арганізацыю KSMSB bei rodnaj w±szy, pasnej jaje sakratarom gewählt. Try Male ў aryschtawany польскімі ¸ladam і, 2 Monate den Recht ў bei turme. Paslja ¸s'jadnannja Sachodnjaj Belarus_ s BSSR (werassen 1939) starschynja tschassowaga selskaga камітэта, sa studsenja der Pas 22.06.1941 starschynja selsaweta ў das Jh. Schucha¸zy. Bei Wjal_kuju Ajtschynnuju wajnu snachods і ў sja auf wajenna-buda¸n_tschych die Arbeiten bei савецкім den Hinterland. S 1947 prazawa ў sagadtschykam gandl±waga addsela Kobrynskaga rajwykankoma, s 1951 і ja wychadu auf пенсію starschyn±j kalgassa. Pam±r bei 1988

Padrychtawala N.M.Pl_Sko

ALJAKSANDRA ІВАНАЎНА FEDASSJUK 1921. Arenburscha. Schesz gado ў удалечыні die Hölle радзімы. Sjam'ja apynulassja hier, ratujutschyssja die Hölle njamezkaj nawaly. Мінулі die Lumpen rewaljuzyjnych usruschennja ў, skontschylassja gramadsjanskaja wajna. Schura Fedassjuk — kamsamolka, wutschyzza ў der Schule. Ale bazka prymaje raschenne wjartazza damo ў, auf verwandten Kobrynschtschynu, jakaja darauf die Stunde, jak і іншыя заходнія беларускія seml і, apynulassja ў skladse Polschtschy. Schljach dadomu ў цяжкі і трагічны. Adrasu tschatyroch tschalawek — bazku, maz і, des Bruders і sjastru — страціла Aljaksandra ў "tyfosnym" pojesdse. Удваіх s malodschym bratam дабраліся ja rodnaj вёскі. Забітымі krysch-nakrysch вокнамі і дзвярамі sustrela bazko¸skaja die Hütte. Ale schyz nejak treba war es. Суседзі den Stunden dapamagal і, z±tka, ale najbolsch даводзілася ¸s± рабіць самім — sejaz, paloz, schaz, малаціць...

I nicht толькі gaspadarka sajmala Aljaksandru. Chutka ў w±szy сталі s'ja¸ljazza лістоўк і, заклікі ja barazby s акупантамі. Geta дзейнічалі die Mitglieder padpolnaj Kamun_stytschnaj партыі Sachodnjaj Belarus_. 3 1925 Aljaksandra ў jaje radach. Ішо ў ihr tady dwazzaty das Jahr. Aljaksandra Іванаўна ўспамінала: «am 1. Mai 1925 war es bei Kobryne wyraschana правесці demanstrazyju. Рыхтаваліся ja jaje staranna. Напісалі spezyjalnyja лістоўк і, s raskasam pra Dsen міжнароднай салідарнасці prazo¸nych, пашылі tschyrwonyja сцягі. Daswolu auf demanstrazyju, srasumela, ніхто nicht dawa ў. Ale pa¸tyssjatschy tschalawek прайшлі zentralnaj вуліцай gorada gar ja samaj turmy erhitzend. Lanzuschok паліцэйскіх, якія спрабавалі satrymaz uns, ў smjaty. Толькі калі s'jaw і ў sja sind atrad konnaj паліцы і, ў dadseny сігнал demanstrantam rasbjagazza, rassejwazza heftig. Помніцца і мітынг, prawedseny ў das Jh. Літвінкі ja дзесяцігоддзя Kastrytschn_zkaj рэвалюцыі. Also, kamu dort wystupaz war es?« Gib, Schura, dich gawary. Du gramatnaja, schyla ў Sawezkaj der Rassen іі ». wos paslja getaga мітынгу і трапіла ich ў das Feld sroku паліцыі. Bei die Hütte jany ўваліліся rapto¸na і gib den Schnurrbart peratrassaz. Нічога nicht знайшлі pry wobysku, ale mjane арыштавалі. Davon notschtschu nicht толькі ich трапіла ў іх die Pfoten, забралі jaschtsche траіх tschalawek. ne¸sabawe ў das Gericht. Uns апраўдалі — prawakatar, які srab і ў danos bei паліцыю, auf sudse admow і ў sja daz pakasann і, відаць, baja¸sja die Kennzeichnungen.

Paslja getaga mjane перавялі ў rasparadschenne Breszkaga akrugkoma партыі. Sakratarom dort ў F±dar Baryssaw_tsch Пірышка. wos s ім ich і prazawala. Bei den Mai абавязкі ўваходзіла prawjaraz ja¸k і, sustrakazza s прадстаўнікамі ra±nnych партарганізацый, peradawaz ім інструкцыі і ¸kasann і, partyjnuju літаратуру, jakaja ў вялікай колькасці pastupala ja uns s-für mjaschy, s BSSR. Лістоўкі ¸dawalassja wypuskaz і auf meszy s dapamogaj samarobnaga der Werkbank — шапірографа, jak wir jago называлі. Jakras bei gety die Stunde рыхтаваліся wybary ў der Sejm Polydtschy, so schto spra ў stahl...»

nedse бліжэй ja des Sommers 1928 s rasmo ў кіруючых работніка ў A _. Fedassjuk dawedalassja ab tym, schto den Mai adbyzza I s'esd KPSB. Delegatam die Hölle partyjnaj арганізацыі war Kobrynschtschyny і mit Aljaksandra Іванаўна gewählt. S'esd prachods і ў bei чэрвені — ліпені auf тэрыторыі BSSR, ist die Hölle Orschy unweit. Bolyn für 50 delegata ў, und taksama прадстаўнікі Kamparty_ Polschtschy, wykankoma Kam_nterna, KP (), bei t.l. Das Jh. G.Knoryns, M.M.Galadseds, абмяркоўвалі становішча ў die Schulbänke і, сітуацыю, jakaja sklalassja ў Polschtschy paslja wajennaga perawarotu і prychodu ja ¸lady Ю.Пілсудскага. Ale і tady, jak лічыць war Aljaksandra Іванаўна, mnoga гаварыльні. Auf s'esdse выявіліся рознагалоссі sjarod delegata ў, з'явілася bolynasz і menschasz, былі nawat nejtralnyja. Jana і s±nnja лічыць, schto nicht вінаватых treba war es schukaz, und sno ў scha — ab'jadno¸wazza ў davon die Stunde, калі peramagla reakzyja.

Paslja s'esda A _. Fedassjuk zely das Jahr wutschyzza ў der Schule partyjnych der Fachkraft ў bei Мінску, satym — sind perachod zeras граніцу illegal. Prazawala Malen s Anatolem Alsche¸sk_m, Мікалаем Dworn_kawym, Maks_mam den Panzern. Warschau, Nawagrudak, Вільня, sno ў Warschau і sno ў лістоўкі s заклікам ja barazby, выступленні auf мітынгах bei дні prawjadsennja пралетарскіх ist heilig... Ale і дэфензіва nicht dramala, былі die Straten. Bei 1935 war prawakataram von Straltschukom (tym am meisten, bei jakoga stralja ў Sjargej Prytyzk і) wydadsena Bunja Lew_n, s von Fedassjuk jany schmat працавалі Malen. ne¸sabawe jana загінула die Hölle der Hände ахранкі. Арыштавалі і Aljaksandru Іванаўну.

Und ў Je¸rope tym den Stunden war es ¸scho nespakojna: Münchener smowa, akupazyja Аўстрыі. Dajschla tscharga і ja Polschtschy. I auf jaje sjamlju ruschyla die Armada фашысцкіх poltschyschtscha ў.

І.В.Сталіна s prosbaj sfatagrafawazza auf pamjaz. Davon ja ў sgodu. Und satym war es wjartanne dadomu... Zjaper treba war es prazawaz, prazawaz, njagledsjatschy ні auf schto. Sno ў partyjnaja die Arbeit, sno ў barazba. Bei die Lumpen Wjal_kaj Ajtschynnaj wajny Aljaksandra Іванаўна — partysanka, paslja wajny prazawala ў aparaze das ZK KPB. Schmat dawjalossja jaschtsche peraschyz — bei kanzy sarakawych gado ў repres і ў ny aparat hundert ў дабірацца і ja jaje. Dy nicht паспелі... Ale ¸s± geta іншыя старонкі jaje біяграф іі. Pra haut- moschna raskaswaz do¸ga. Wir sch расказалі толькі pra adnu s іх.

A.Slane¸sk_

Die Kommentare