Versão em português 中文版本 日本語版
Polish version La version française Versione italiana
Русская версия English version Deutsch Version

Arol i Try Kryjy

Pa daroze sur Garadz_chtcha, sur ¸skrajkou au bois en chauffant вёскі Staryya Va¸kov_tchy, стаіць dz і ў ny помнік sur pastamentse – arol, et pour ім try kryjy. Помнік вялікага pamerou. Pa адмеціне sur pastamentse mojna zdagadatstsa, chto некалі était là chyl'da. Ale dze du yang tsyaper і chto sur elle était напісана – nevyadoma. Aux mots, помнік ±sts', et zvestak ab ім nyama, navat chez «Zbory помніка ў гісторыі i les cultures». Chez narodze помнік ахрысцілі «Arol i Try Kryjy».

Moi amal' z tykh мясцін. Mai дзяцінства prajchlo en chauffant berago ў Sv_tsyaz_. Et ў Garadz_chtchy і Va¸kov_tchakh j'étais neadnojtchy і batchyla gety помнік. I enfer ljudzej tchoula некалькі гісторый pra yago. Traînant. Мусіць, ставілі yago kajzera¸tsy ў pamyats' ab akhvyarakh perchaj sousvetnaj vajny. Tady pa тэрыторыі раёнa праходзіла лінія au front. Ale les Germains – geta захопнікі і zabojtsy. L'autre. Gety помнік paboudavany pa ініцыятыве byloga кіраўніка Pol'chtchy Juzefa Пілсудскага, калі ±n khava¸sya l'enfer царскіх oulada ў, et zatym oujo pry сваім кіраванні le droit ў try peramojnyya pour palyaka ў pakhody.

Moi pratchytala некалькі біяграфічных vydannya ў pra Пілсудскага. Sapra¸dy, ±n ў sur Paless_ ў 1893 godze. Tady la fosse était 26 gado ў. Ale sur celle-là l'heure ±n adby ў «l'enfer zvanka oui zvanka» 5 gado ў ссылкі ў Сібіры і khavatstsa l'enfer царскіх oulad la fosse n'était pas patreby. I калі Пiлсудск і, tchamou помнік non ў Baranav_tchakh, et ў un tel glouchy ? I tchamou nyama ніякага ўспаміну ў srodkakh droukou ?
Vykazats' le pilot версію помніка «Arol і Try Kryjy» myane padchtourkhnoula ¸batchanae ў польскім goradze Kaz_mej-Dol'ny. ­sts' là Kryjovaya gara, sur yakoj stayats' try roznaj велічыні kryjy – chez vychynju дзесьці 2-3 mètres. Detal±va і là non vedajuts' гісторыю іх узнікнення, ale гід raskazva ў, chto stayats' tyya kryjy en chauffant 300 gado ў. I pasta¸leny z nagody ljutava¸chaj эпідэм іі khalery.

3 энцыклапедыі je davedalasya, chto khalera étais і ў nachym краі ў 1826-1837 reptiles. Chez Kobrynsk_m раёнe, dze moi tsyaper jyvou, ab getym pamyatajuts', і khatsya ici nyama аніякіх du signe ў, ale navat j'administre, dze znakhodzyatstsa пахаванні pamerlykh l'enfer khalery.
Ainsi, nape¸na, était і en chauffant Garadz_chtcha. Відаць, помнік паставілі менавіта z getaj nagody. Mor tady ў joudasny, хавалі ў брацкіх магілах і pauvre і bagatykh, і khrychtchonykh і nekhrychtchonykh, i сваіх і tchoujykh. Et калі ¸s± ¸lyaglosya, jyvyya надумалі паставіць agoul'ny помнік pamerlym. Et сімвалы arla і kryjo ў moi rastloumatchyla ainsi : arol – le yack abyarog l'enfer voraga ў і напасці (і pamerlykh, і jyvykh), et kryjy – galo¸ny сімвал хрысціянства, і plus smyarotnym grakhom pour khrychtchonaga хрысціяніна était (і ±sts') памерці sans kryja.

Et tchamou try kryjy ?

Davajtse ўспомнім гісторыю. Калі sur kryjy распіналі nachaga Zbav_tselya, chez gety l'heure і dzen' sur kryjakh распіналі і de deux разбойніка ў. I je pense, chto калі l'enfer khalernaga morou хавалі pamerlykh, ў adnoj магіле апынуліся і хрысціяне, і «разбойнік і» – людзі d'une autre foi і нявернік і, bo sur nachaj зямлі mestsa raflait ўсім. Такія меркаванні nakont помніка, zroblenaga нашымі землякамi і добрымі людзьмі ў tyya da¸no мінулыя les reptiles.

«Notre bord», le 14 juin 2005