Versão em português 中文版本 日本語版
Polish version La version française Versione italiana
Русская версия English version Deutsch Version

Die Artikel über Kobryn: Altertümlicher Kobrynschtschina

Knjaschaja gara auf Kobrynschtschyne

Bei пісьмовым den Wort ja uns dajschla мізэрная tschastka byloga. newymerna bolyd njamych swedka ў гісторыі. Geta die Grabhügel, гарадзішчы, могільнік і, руіны des Schlosses ў і інш. Und golas іх — pamjaz des Volkes. Калі знікаюць kask і, der Legende і padann і, so getyja сведкі peratwarajuzza ў prostyja пагоркі ці скопішчы kamjan± ў.

Auf Kobrynschtschyne ist die Hölle des Jh. Ljachtschyzy (Ljachtschytschy) існуе pagorak wyzjagnutaj die Formen unweit, які ist ¸sdymajezza ¸werch steil. Amal auf 10 Meter ў jago wjarschynja panuje über навакольнымі палямі: Koszewym, Wyryssawatym, Gl_n_schtscham і, Naw_nkaju, Sta¸kom.

Dy толькі nicht für geta pagorak atryma ў naswu Knjaschaja gara (der Berg Knjascha), bo nepadal±ku ±sz і bolsch высокія ўзгоркі. Mjaszowaje padanne raspawjadaje: «Da¸no toje war. Knjag_nja Wolga hier праходзіла. War jana unsere, ruskaja... Некалі забілі des Mannes jaje, Ulads_m_ra, і pajschla Wolga wajawaz 3 ворагамі...

Wolga хітрасцю peramagla woraga ў, perakawa¸schy ў der Pferde kapyty naadwarot. Ale für Ds_w_nam ў der Posten, і adtul saldaty jaje даганялі. Dabei die Stunde war es unsere gara über балотамі stajala, dem Wald auf ihr nicht. Dort княгіня і спынілася. Dabei die Stunde waroschyja войскі наступалі 3 po¸dnja, die Hölle Nawass±lak. Auf gary і napatkala smerz Wolgu... Dort jaje і пахавалі. Jak kaschuz, магіла war amal pad wjarschynjaj. 3 tago der Stunde gara і sawezza Knjaschaju. Sda¸na auf магіле das Rudel ў sind dra¸ljany krysch, ale, nape¸na, pry бальшавіках jago знялі einfach...»

Auf es ist schade, saras uscho pra geta padanne redka chto raskascha bolsch po¸na і prygoscha. Maladsejschyja, akramja tago, schto auf pagorku pachawana княгіня, нічога bolsch nicht wedajuz.

Und patschalassja geta гісторыя bolsch tschym 700 gado ў tamu. Bei 1287 gal_zka-walynsk_ja князі пайшлі auf Polschtschu. Уладзіміра-валынскі Fürst Ulads_m_r Was_lkaw_tsch, zjaschka chwory, hütete ў samest sjabe wajawodu, und selbst sasta¸sja ў Kamjanzy. Вельмі pakutujutschy die Hölle vom Pfahl der Wunde (bei jago гніла ніжняя сківіца), ±n pawedam і ў Msz_slawu Dan_law_tschu Luzkamu, schto prysnatschaje jago spadkajemzam. Paslja pachodu луцкі der Fürst ў выкліканы für падпісання dakumenta ў. Assobna war напісана gramata, bei jakoj schonzy Ulads_m_ra Wolse Ramana¸ne ў saweschtschany gorad von Kobryn і sjalo von Garadsel (Garadsez). Akramja tago, bei gramaze der Fürst запіса ў: «... Und die Fürstin meine osche woschotschet in tschernitsch poiti poidet, asche nicht woschotschet iti, und kjko ihr ljubo mir nicht wostawschi smotreti, dass, wen majet, nach mein Bauch zu reparieren». Ja tago sch der Fürst wymus і ў пераемніка zalawaz krysch, schto ±n nicht addasz pry±mnuju die Datscha Ізяславу supraz jaje волі samusch, und толькі so jak sachotscha Wolga [1].

Bei 1289 Ulads_m_r Was_lkaw_tsch pam±r. Wolga Ramana¸na auf cha¸turach des Mannes war 3 Ізяславай і sa Pfahl залвіцай, чарніцай von Alenajch [2]. Апошні Mal bei Іпацьеўскім летапісе Wolga sgadwajezza ў сакавіку 1290

Auf perschy pogljad zjaschka пагадзіцца, schto ў паданні gaworyzza менавіта pra княгіню Wolgu Ramana¸nu. Ale, прааналізаваўшы prywed'seny wyschej tekst, sustrakajesch zwei ¸skosnyja пацвярджэнні getamu. Der Pas-perschaje, калі княгіня paslja смерці des Mannes збіралася пайсці ў чарніцы, jak geta war es prynjata ў tyja die Stunden, dyk nawoschta war es gety momant agaworwaz bei gramaze. Und den Pas-anderen, калі dachte Wolga jechaz bei Kobryn nicht, dyk nawoschta war Ulads_m_ru sawjaschtschaz ihr gety gorad auf ўскраіне сваіх uladannja ў, und nicht nejkaje бліжэйшае паселішча.

Відаць, княгіня sa сваім den Herren, які der Pas сведчанні летапісца ў «кніжнікам і філосафам», da¸no прадумалі jaje der Wald paslja смерці des Fürsten. Калі geta so dyk Kobryn, які існава ў uscho da¸no, sapra¸dy ў ідэальным meszam für schyzzja dswjuch княгінь.

Daretschy, für 4 km die Hölle Lepelja, das Jh. Boраўна, ±sz zwei Grabhügel, wjadomyja pad naswaj Knjag_nk_ erhitzend. Pra іх існуе nastupnaje padanne. Der Fürst, uladar getaj sjaml і, pajscho ў auf wajnu. Schonka jago nicht datschakalassja і wyjschla samusch für drugoga. Калі der Fürst wjarnu¸sja, ±n sab і ў schonku і sjabe. Людзі пахавалі іх і über магіламі насыпалі вялізныя die Grabhügel. Bei kanzy den XIX. Art. archeolag M.F.Kusz_nsk_ raskapa ў getyja nassypy. Bei adnym s іх ±n snajscho ў мужчынскі kaszjak s kap'±m і вялікай sjakeraj, bei другім — kaszjak schantschyny, auf шыі ў jaje sjarebranyja bestrafte і, auf den Händen — bronsawyja спіралепадобныя bransalety [3].

Schyzz± ¸scho neadnarasowa pakaswala — гісторыя adkladajezza ў памяці des Volkes, bei t.l. Bei padannjach. Ale tyja, pry peradatschy die Hölle adnych носьбіта ў ja іншых, аддаляліся die Hölle faktytschnaj perschaasnowy і прайшлі pras frei paetytschnuju інтэрпрэтацыю.

Pra Knjaschuju garu існуюць пісьмовыя звесткі ў nawukowaj літаратуры. Perschaja «Rew_s_ja Kobrynskaj ekanom іі» 1563, dse запісана: «der Berg Knjaschaja, urotschischtsche die Dorfer Ruchowitsch» [4]. Pasnej Gara прысутнічае auf рускіх die Karten des XIX. Art. і auf польскіх patschatku den XX. Art. Bei kanzy den XIX. Art. archeolag F.W.Pakro¸sk_ sa slo ў swjatara запіса ў: «mit. Хабовічы... Blozkaj der Ochse., Kobrynskaga paweta. Bei 5 wjarstach auf pa¸dn±wy-sachad die Hölle sjala ±sz невялікі pagorak, які nasywajezza ў narodse Knjaschaja gara. Nasywajezza so tamu, schto hier byzzam ў die Stunde бойкі забіта nejkaja die Prinzessin» [5].

±sz nadseja, schto помнік datschakajezza археалагічных dasledawannja ў. Bo толькі jany пацвердзілі naja¸nasz am meisten магілы і, magtschyma, ідэнтычнасць княгіні Wolg_ і жонкі Ulads_m_ra Was_lkaw_tscha.

Ju.A.Baryssjuk.


1. PSRL. T. 2. Die Ipatjewski Chronik. M: AN die UdSSR, 1952. Mit. 904-905.
2. PSRL. Tamsama. Mit. 9.
3. M.F.Kuszinski. Aus den Zettel über die Grabhügel des Lepelski Kreises//Polozki parochialen Listen Wizebsk, 1903. Mit. 77.
4. Die Akte Віленскай археалагічнай каміс іі. Вільня, 1876. T. 15. Mit. 67.
5. F.W.Pokrowski. Die archäologische Karte des Grodnoer Gouvernements. Wilno, 1895. Mit. 83.

Die Kommentare


Die Kommentare


Die Titel der Artikel

Die Suche



Unsere Partner