Imi de ganaratsets zemlyaki

ALYaKSANDRA Ў Alyaksey Genadzyev_ch, atleta. Naradz і ў sya ў 1973 o Sr. Vykhavanets Kobrynskay de escola de xadrez. M_zhnarodna grosmaystar, v_tse-chemp_yon E¸ropy 2000 (M_lan). Neadnarazova de peramozhets yunatsk_kh pershynstvo ў E¸ropy, pryzyor susvetny chemp_yanata ў.

Ivan Vasilyevich ANDRASYuK, belarusk_ perito. Naradz і ў sya 17 sakav_k de 1958 em século Hadynichy. Zakoncha ў M_nskaye a um mastatskaa de um vuchyl_shch (1977). Pratsava ў em Dz_v_nskay a escola a nasta¸n_ka malyavannya і charchennya, afarmlya ў nova escola. A Zhyva ў Gomel і, um dza de um pratsav ў o perito em shpalernay fabryets, um tsyaper a um pratsua ў reklamnay esferas o perito-plakatystam, em são a hora livre pintando partreta і paisagens. O membro Belaruskaga da união do ў perito z 1995.

ANTANYuK de Georg_y Alyaksandrav_ch, belarusk_ f_losaf, doutor f_lasofsk_kh navuk (1991), prafesar (1993). Naradz і ў sya 13 l_stapad de 1942 em século. Matzos. Paslya zakanchennya como Mag_lyo¸skaga de um mashynabuda¸n_chag de um tekhn_kum servem ў em Savetskay a um local de trabalho automatizado іі. Em 1970 zakoncha ў f_lasofsk_ faculdade de Len_ngradskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet. Vuchy¸sya ў asp_rantura de um _nstytut f_lasof іі і direitos a um de BSSR. Z 1973 de um malodsha, potinho navukova starsha supratso¸n_k _nstytuta f_lasof іі і direitos a um de BSSR. Em 1974 abaran і ў kandydatsky dysertatsyyu um direito de precedência s_stemny a um padykhodza ў satsyyalag_chny dasledavannyakh. Z 1980 de um starsha vykladchyk, datsent, prafesar departamentos f_lasof іі Natsyyanalnay de um de Belarus_. Doktarsky dysertatsyya prysvechana a problemas metadalag_chny prayektavannya satsyyalny adnos_n. A¸tar a um sherag prats: "Satsyyalnaye ao prayektavayena: Aspectos de Nekatoryya metadalag_chnyya" (1978), "Satsyyalnaye ao prayektavayena і ao k_ravayena gramadsk_m razv_zzyom: aspecto de tearetyka-metadalag_chna" (1986), "Satsyyalnaye ao prayektavayena ў a um pratsesa de um praktychnag prymyanennya satsyyalny Veda ў" (1992) і _nsh. G. A. Antanyuk ў a navatara em raspratso¸ets metadalog іі satsyyalna-і um nzhynernaga prayektavannya. Z o 1990o réptil ў pastupova perakhodz_ts sim krytychnaga peraasensavannya f_lasof іі і ў _dealog inteiro іі iaque kryn_ets de um ab'ekty¸nag paznannya. Dasleduye agulnasatsyyalnyya і agulnaf_lasofsk_ya problemas.

ANTANYUK MAKS_M Antonav_ch, savetsk_ vayenna dzeyach, geral-leytenant. Naradz і ў sya ў 1895 em século. Matzos. Z 1915 em um local de trabalho automatizado іі, zakoncha ў escola de um praparshchyk ў. Paslya Lyuta¸skay revalyutsy_ 1917 ў aryshtavana de um balshav_tsky ag_tatsyyu. Udzeln_k Kastrychn_tskay revalyutsy_ 1917 em Petragradze. Z um kastrychn_ka de 1917 em Chyrvonay de um gvarda і, kamandz_r 2 hectares de Kranshtatskaga uma alegria, udzeln_k bayo ў suprats Krasnova um empate forçado Tsarsk_m Syalom. Em um gramadzyansky vayna de 1918 — 1920 pamochn_k um kamandz_ra um pau, kamandz_r batalhão de Pa¸dnyovay de grupo de exército ў o 5o local de trabalho automatizado іі, 10o Kamyshynskay і _nshy dyv_z_y. Paslya gramadzyanskay vayna kamandz_r o 5o V_tsebskay, 3o Krymskay stralkovy dyv_z_y, namesn_k o general - і um nspektara de um pyakhota de Chyrvonay de um local de trabalho automatizado іі. O membro de TsVK de Uzbek_stan ў 1925, TsVK BSSR em 1927 Zakonchy ў Vayennuyu akadem_yu _mya Frunze ў 1927. Em Vyal_kaya Aychynnuyu a um vayn de um kamanduyucha do 2o, 3o rezervovym_ і o 48o arm_yam і, grupam_ tropas ao Len_ngradskaga dianteiro, em _nshy ordenam posads. Paslya de um vayna namesn_k kamanduyuchaga voyskam_ Lvo¸skay vayennay akrug_. Z 1947 por um estoque. Pamyor 30 l_penya 1961.

Zb_gne¸n de Al_tsyya BARMUTsKAYa, vuchony-medyk. Naradz_lasya ў 1953 em Kobryne. Kandydat medytsynsk_kh navuk, datsent M_nskaga medytsynskaga de um un_vers_tet.

BARODZ_CH Genadze¸n's _nga, esportista. Naradz_lasya ў 1979 Maystar a esporte de direito de precedência Bielorrusso Respubl_k_ plavann_. Udzeln_tsa Al_mp_ysk_kh gulnya ў em Atlantse, um neadnarazovy chemp_yonka da Bielorrússia Respubl_k_ um direito de precedência plavann_.

BELSK_ Alyaksey Yak_mav_ch, vuchona. Naradz і ў sya ў 1947 em século Stry_. Kandydat f_z_ka-matematychny navuk, datsent Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet _nfarmatyk_ і radyyoelektron_k_.

VERKHAVETS LYUDM_LA Yaka¸le¸na, vuchona. Naradz_lasya ў 1942 em século L_tv_nk_. Kandydat tekhn_chny navuk, datsent V_tsebskaga tekhn_chnaga de um un_vers_tet.

VO÷K Alyaksey Arsentsyev_ch, vuchona. Naradz і ў sya ў 1930 em século de Myarn_ts. Kandydat g_starychny navuk, datsent Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet. Pamyor em 1990.

VO÷K Ya¸gen Arsentsyev_ch, palko¸n_k medytsynskay serviços. Naradz і ў sya ў 1929 em século de Myarn_ts. Kandydat medytsynsk_kh navuk, são merecidos ¸rach Uzbek_stan. Pamyor em 1986.

GORDUN Syargey de Alyaksandravich, prota_erey. Naradzi¸sya 4 sakavika 1959 em século Dzivin. Zakoncha ў Minski pedagagichny instytut zamezhny mo ў (1976). Masko¸sky dukho¸ny akademiyu (1986). Pratsava ў nasta¸nikam Masko¸skay dukho¸nay seminaryi. Z 1989 a um pratsua ў Minskay dukho¸nay seminaryi, datsent Minskay dukho¸nay akademii, datsent departamentos bagaslo¸sk_kh dystsyplin faculdade tealogii E¸rapeyskaga gumanitarnaga universiteta.

GRYSHKO÷SK_ Alyaksey Vas_lyev_ch, prefeito geral (1945). Naradz і ў sya no dia 10 de maio de 1904 em século de Myarn_ts. Zakoncha ў Vayennuyu akadem_yu _mya Dzyarzhynskaga (1940). Z 1918 em Chyrvonay o local de trabalho automatizado іі, ў udzet um prym em Bai a _ ў a Crimeia, vuchy¸sya em cursos kamandz_rsk_kh. Vyal_kaya Aychynnuyu a um vayn de um remendo ў paralisam Len_ngradam a kamandz_ra de um ў de pau de artyleryyskag ao chena de um prefeito. Udzeln_cha ў em vyzvalenn_ Ukra_na, em Bai em Polshchy, Chekhaslavak іі. A Vayn de um zakoncha ў em Hermann іі kamanduyuchy artyleryyay o 18o local de trabalho automatizado іі ў ao chena o general-mayora. Paslya de um kamanduyucha vayna artyleryyay local de trabalho automatizado іі, namesn_k kamanduyuchaga artyleryyay vayennay distrito і, nachaln_k a faculdade de Artyleryyskay radyyotekhn_chnay akadem іі _mya Govarava, dyrektar sa¸gasa "rashayucha 3-і" paralisam Harkavam. Pamyor 5 sakav_k de 1990.

GULYuK de Georgiy Rygoravich, dzyarzha¸na dzeyach, kandydat selskagaspadarchy navuk. Naradz і ў sya 23 l_penya 1944 em século Dvarets (Yarom_chy). Zakoncha ў Goretsky selskagaspadarchy akademiyu. Pratsava ў a capatazes em Yaromitskay de MTS, nachalnikam PMK em de Malaryt, namesnikam ministra, ministram meliyaratsyi a URSS. Dyrektar Departamenta mel_yaratsy_ ND_ gaspadark_ rural Ras_yskay Federatsy_.

DAV_DZYUK Georg_y Pyatrov_ch, belarusk_ satsyyolag і f_losaf. Naradz і ў sya 5 l_penya 1923 em século Aktsyabr. Em répteis de Vyal_kay Aychynnay de um vayna kamandz_r companhias de um partyzanskag uma alegria _mya M_kalaya Shysha P_nskaga zluchennya. Paslya de um vayna vuchy¸sya і um pratsava ў em ustanova diferente de Brest. Em 1952 zakoncha ў M_nsk_ pedagag_chna _nstynut _mya A. M. Gorkaga. Em 1959 abaran і ў kandydatsky dysertatsyyu. Em 1969 um atryma ў o passo do doutor f_lasofsk_kh navuk. Z 1962 datsent, z 1970 prafesar. Em 1962 — 1973 zagadchyk addzet satsyyalag_chny dasledavannya ў um _nstytut f_lasof іі і os direitos a um de BSSR. Aqui o _m lá foi um stvorana belarusky satsyyalag_chny escola, yaky zaymalasya raspratso¸kay problemas prykladny satsyyalog іі, satsyyalny problemas da cidade і vyosk_. Paralise Iago K_ra¸n_tstvam de um pravedzena satsyyalag_chnyya dasledavann_ satsyyalnay as estruturas do rabochag de uma classe, um syalyanstvo і _ntel_genets і, em uma organização yak_kh nap_sana kalekty¸nyya um manograph іі: "Satsyyalnyya de um zmena de um rabochag de uma classe a Bielorrússia і" (1965), "Satsyyalnyya de um zmena da Bielorrússia syalyanstvo і" (1966), "Estrutura savetskay _ntel_genets і" (1970), "Satsyyalnyya de um problema de um syal" (1970) і _nsh. Em 1973 G.P.Dav_dzyuk de um ¸znachalv ў departamento f_lasof іі і problema labaratoryyu satsyyalag_chny dasledavannya ў Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet. Em répteis aposhn_ya — prafesar departamentos satsyyalog іі. Em 1989 va un_vers_teets de um adkryt ao addzyaleena satsyyalog іі, para o ў estudantil um yakoga de Georg_y Pyatrov_ch de um nap_s ў і um vyda ў vuchebnyya dapamozhn_k_ "Uvodz_na ў prykladny satsyyalog_yu" (1975) "Prykladnaya satsyyalog_ya" і (1979). Paralise Iago Navukov a k_ra¸n_tstva 48 asp_rant ў abaran_l_ kandydatsk_ya e 12 z _kh — doktarsk_ya dysertatsy_ um direito de precedência satsyyalog іі. G.P.Dav_dzyuk em répteis roznyya de um chyt ў lektsy_ ў _ensk_m і B_lefeldsk_m (German_ya), Lyubl_nsk_m (Slaven_ya), Kraka¸sk_m (Polshcha) un_vers_teta. Pryma ў udzet em m_zhnarodny satsyyalag_chny kanferentsyyakh. Forre Iago K_ra¸n_tstvam de um padrykhtavana і vydadzena ў "Metadychnyya ¸kazann_ de 1975 de um direito de precedência raspratso¸ets do plano de um ekanam_chnag і um satsyyalnaga razv_zzya M_nsk para 1976 — 1980". Para um gety pratsa G.P.Dav_dzyuk de um uznagarodzhana zalaty medalyom VDNG a URSS. O empate forçado de Iago redaktsyyay nap_sana і vydadzena kn_g_ "efeito de Satsyyalna de um spaborn_tstv" (1976), "Metadychnyya de uma base de um satsyyalnag k_ravannya" (1977), "Iago і estudantil dzeynasts" (1978), "Prykladnaya satsyyalog_ya" (1979, um perakladzena em k_taysky mova ў 1985), "Slo¸n_k prykladny satsyyalog іі" (1984), "Efekty¸nasts um srodka ў masavay _nfarmayets і" (1986), padruchn_k_ і dapamozhn_k_ para VNU ("Uvodz_na ў prykladny satsyyalog_yu", 1975) і _nsh. Usyago de nadrukav ў 137 navukovy prats, em ty a l_k 13 — em zamezhny vydannyakh.

DZEHTsYaRUK de Uladzimir de Ivanavich, dzeyach belaruskay dyyaspara ў Eston іі. Naradz і ў sya 24 studzenya 1959 em século Pavizze. Paslya zakanchennya ў 1972 Brestskaga de um chygunachnag de um tekhn_kum ў nak_ravana ў o Cazaquistão, dza de um pratsav ў a elektramekhan_ka de Saryshaganskay dystantsy_ s_gnal_zatsy_ і suvyaz_ і a nachaln_ka chygunachnay stantsy_. Em serviço de 1973 ў em Ts_khaak_yansk_m floyets em padvodnay lodets. Em 1976 pastup і ў em Belarusk_ _nstynut um _nzhyner ў um chygunachnaga uma escrivaninha transschool. Paslya zakanchennya nak_ravana ў Eston_yu em um vytvorchaa ao ab'yadnayena de Estonslanets. Pratsuye a sítio nachaln_ka s_gnal_zatsy_ і suvyaz_ um aktsyyanernaga ab'yadnannya "Pyle¸k_v_ Ra¸dtes" em Kohtla-Järve. Em 1988 são escolhidos Rada ў de Belaruskaga de um kulturnag zgurtavannya Sr. de Tal_na і praz o ano de um stvara ў em Kohtla-Järve como Belaruska-estonskaye ao zgurtavayena. Em 1998 um dabraakhvotna de um vyysh ў z Iago і um paxá ў supratso¸n_chats sa zgurtavanny Belarusian ў Spadchyna ў Narva. A hora de Do¸g_ de um udzeln_ch ў em padrykhto¸ets radyyoperadach em hvalyakh Batska¸shchyna para Belarusian ў Estonii, ў a delegados de Z'Ezd de Belarusian ў um bl_zkaga de um zamezhzh, um argan_zav ў uma viagem de Estonskaga de um kamernag para cantar ў em coro Gomel, pyats velas_pedny vandrovak z Eston іі ў a Bielorrússia. Zakhaplyaezza a krayazna¸stvo, geagraf_yay і g_storyyay Eston іі. A¸tar de uma captura do peixe zborn_k ў і apavyadannya ў "Syarod estonsk_kh branco nachey" (1995), kn_g "Trylab_tava berag" (1999), "Kropl_ à floresta" (2000).

DZM_TRUK ALYAKSANDR Andreev_ch, kandydat f_lasofsk_kh navuk (1975), datsent (1976). Naradz і ў sya 3 l_penya 1928 em século de Ushkav_ts. Zakoncha ў yurydychna faculdade de Lvo¸skaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet (1951), Akadem_yu gramadsk_kh navuk pra do Comitê central do PCUS (1961). Em répteis de Vyal_kay Aychynnay de um vayna ¸sya syam'ya Dzm_truko ў ¸dzet um primitivo de um akty¸na em partyzansk_m a Rukh. Em 1944 Alyaksandr Andreev_ch ў adpra¸lena praz l_n_yu à frente de trabalho ў as costas Chyrvonay de um local de trabalho automatizado іі. Em 1951 — 1953 um pratsava ў a comitê da cidade de cidade _nstruktara, sakratary um comitê de distrito de um kamsamol ў Lviv, em 1953 — 1958 em comitê regional Brestsk_m de LKSMB, em 1961 — 1976 a conferencistas, zagadchyka do setor de um addzel de promoção і ag_tatsy_ o Comitê central de um jogo de roupa de cama, em 1976 — 1982 a nachaln_ka de departamento, namesn_ka de um nachaln_k de um direito de precedência navukovay raboyets M_nskay vysheyshay MUS escolas de URSS, em 1982 — 1991 ao navukovy sênior supratso¸n_ka de um _nstytut g_story_ party_ pra do Comitê central de um jogo de roupa de cama. Apubl_kava ў bolsh para 30 navukovy prats. Uznagarodzhana a medalhas і, Ganarovym_ gramatam_ Vyarkho¸naga Saveta BSSR. Pamyor 9 snezhnya 1996.

DZYAMCHUK M_kha_l _vanav_ch, belarusk_ vuchony-f_z_k. Dzyarzha¸na dzeyach. Doktar f_z_ka-matematychny navuk (1983), prafesar (1985), o membro-karespandent Natsyyanalnay de um de Belarus_ (1986). Zasluzhana dzeyach navuk_ Respubl_k_ a Bielorrússia (1996), la¸reat Dzyarzha¸nay prem іі BSSR 1986 Naradz і ў sya no dia 28 de maio de 1946 em século Dzevyatk_. Paslya zakanchennya syarednyay escolas n° 2 do Sr. Kobryn ў 1963 pastup і ў em faculdade f_z_chna de Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet. Em 1968 — 1970 um asp_rant de departamento yadzernay f_z_k_ BDU. Pasl asp_rantura de um pratsav ў va un_vers_teets a malodshy, navukovy sênior supratso¸n_ka (1970 — 1976), zagadchyka labaratory_ pa¸pravadn_kovay elektron_k_ (1976 — 1984), a zagadchyka foi addzet por um srodka ў a¸tamatyzatsy_ navukovy dasledavannya ў a Navukova-dasledchaga de um _nstytut de prykladny f_z_chny problemas de BDU (1978 — 1980), zagadchyka do departamento a¸tamatyzatsy_ navukovy dasledavannya ў і sakratary o comitê de Partido comunista de BDU (1983 — 1985). Em 1985 — 1988 zagadchyk addzet navuk_ і navuchalny ustano ў o Comitê central de um jogo de roupa de cama. Z 1988 m_n_str adukatsy_ nacional BSSR. A Bielorrússia Z 1991 namesn_k Starshyn_ Saveta M_n_stra ў Respubl_k_, kuryrav ў pytann_ adukayets і, navuk і, culturas, akhova zdaro¸ya. Z l_penya 1994 rektar Belaruskay pol_tekhn_chnay akadem іі. Em 2000 — 2001 namesn_k um prem'er-m_n_stra da Bielorrússia Respubl_k_. Prez_dent M_zhnarodnay akadem іі tekhn_chnay adukayets і, akadem_k M_zhnarodnay akadem іі vysheyshay escolas, akadem_k M_zhnarodnay akadem іі _nfarmatyzayets і, v_tse-prez_dent Belaruskay navukova-pramyslovay asatsyyatsy_. Uznagarodzhana Ganarovym_ gramatam_ Vyarkho¸naga Saveta de BSSR, Respubl_k_ a Bielorrússia. Vyb_ra¸sya aos deputados de Vyarkho¸naga Savet de BSSR (1986), deputados nacionais da URSS (1989).

M І. Dzyamchuk — spetsyyal_st na galena de um navukovag pryborabudavannya і kvantavay radyyof_z_k_. Stvoranyya _m prybor і s_stema pratsuyuts bolsh chy em 30 navukovy centra a Bielorrússia і, Corridas іі, Herman іі, ZShA і _nshy kra_n que um dazvol_la pravests_ seryyu um eksperyment ў z novym_ navukovym_ і praktychnym_ a vyn_ka і, vyrashyts sherag tarefas na galena eksperymentalnay і tekhn_chnay f_z_k_. A¸tar bolsh 300 navukovy prats, em ty a l_k 40 vynakhodstvo ў і 2 managraf_y. K_ra¸n_k (1973 — 1998) trabalhos de bolsh chy 30 navukova-dasledchy, projete ў і a pragra. Padrykhtava ў 10 kandydat ў і daktaro ў navuk. Em répteis aposhn_ya ў esferas navukovy um _ntaresa ў M І. Problemas de Dzemchuka byl_ adukatsy_ і razv_zzya navuk_ ў respubl_ets, teoryya і praktyka stvarennya suchasny navukayom_sty, kankurentazdolny vytvorchastsy і tekhnalog_y. A¸tar a um sherag prats і kantseptualny palazhennya ў uns problemas de direito de precedência de um buda¸n_tstv natsyyanalnay s_stema adukayets і, stvarennya novo adukatsyyny tekhnalog_y і navuchalny ustano ў um _ntegravanaga a um typ, razv_zzya prafes_ynay escolas ў mercado adnos_na, aptym_zatsy_ k_ruyuchy estruturas na galena adukatsy_.

ZAPAROZHCHANKA RA_SA Georg_e¸na, vuchony-f_z_k. Naradz_lasya 25 lyutag de 1944 em século de Myarn_ts. Em 1966 um zakonchyla de uma faculdade f_z_chna de Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet. Paslya pra asp_rantura _nstytuyets f_z_k_ pratsavat um de Belarus_ a malodshy navukovy supratso¸n_ka. Em 1977 um abaran_la kandydatsky dysertatsyyu um direito de precedência spetsyyalnasts_ um quanto elektron_ka. Tematyka yae dasledavannya ў um zvyazana z akty¸nay s_nkhran_zatsyyay um lazernaga vypramenvannya para atrymannya ultrakarotk_kh um _mpulsa ў um svyatla, z nel_neyna-aptychnym_ metadam_ peratvarennya frequências ultrakarotk_kh um _mpulsa ў і nel_neyny prapuskanny um svyatla pa¸pravadn_kam_. Asno¸ny de metaladies dasledavannya que razv_la de Georg_e¸n Ra_s, z'ya¸lyaetsets um método de um matematychnag madel_ravannya um pratsesa ў em raios laser і nel_neyna-aptychny asyaroddzyakh. Nadrukavala bolsh de 100 navukovy artykul ў em aychynny і zamezhny chasop_sa, atrymat 9 a¸tarsk_kh pasvedchannya ў em vynakhodstva. Direito de precedência vyn_ka gety dasledavannya ў em 1996 yoy um prysvoyena um passo navukovy do doutor f_z_ka-matematychny navuk um direito de precedência spetsyyalnasts_ um raio laser f_z_ka. Navukova Vyaducha supratso¸n_k _nstytuta f_z_k_ _mya B.І. Stsyapanava Natsyyanalnay de um de Belarus_.

Z_NCHUK STSYAPAN Dzm_tryev_ch, vuchony-professor. Naradz і ў sya ў 1937 em século Astrom_chy. Kandydat pedagag_chny navuk, datsent Belaruskaga de um pedagag_chnag de um un_vers_tet _mya M de Tanka.

ZNAHARChUK Mikalay de Vasilyevich. Naradzi¸sya 22 kastrychn_k de 1947 em século Dzivin. Zakoncha ў Sevastopalskaye a um vysheyshaa vayenna-marsky vuchylishcha. Direito de precedência razmerkavann_ uma escada de mão і ў em Pa¸nochna a frota nos 1os barcos subaquáticos atômicos flatyl_yu. Geroysk_ a um zag_n ў em 1976 Z 24 em 25 verasnya ў hora de uma campanha lodets pacha¸sya o fogo em elektratekhnichnym a um adsek. Tsana asabistaga zhyzzya 3 kapitany, em t.l. Znakharchuk, likvidavali fogo de mim de Iago Nastupstva.

_A÷CHUK M_KHA_L Tryfanav_ch, f_losaf, partyyna dzeyach. Doktar f_lasofsk_kh navuk (1946), prafesar (1939), membro-karespandent de Academia de Ciências da URSS (1946), zamezhna o membro Balgarskay de (um 1975). Naradz і ў sya 19 l_stapad de 1908 em século de Zavuzho¸e. Zakoncha ў a um f_lasofskaa a Akadem іі addzyaleena kamun_stychnaga vykhavannya (1931). Em 1936 — 1939 k_ra¸n_k departamento ў um dyyalektychnaga a um materyyal_zm a um marks_zmu-len_n_zm de Masko¸skaga de um h_m_ka-tekhnalag_chnag de um _nstytut _mya Mendzyaleeva і Masko¸skay selskagaspadarchay akadem іі _mya Ts_m_razeva. Em 1939 — 1941 em partyynay raboyets ў a Vykankoma Kam_nterna. Em 1941 — 1947 va ¸pra¸lenn_ promoção і ag_tatsy_ o Comitê central do Partido comunista de todo União (comunistas). Em 1947 — 1949 sakratar Comitê central de KP (b) B de um direito de precedência a um prapagandza і ag_tayets і, membro de KP (b) B escritório de Comitê central. Em 1949 — 1970 vyo ў navukova-vykladchytsky trabalham ў Masko¸sk_m, Uralsk_m un_vers_teta, _nstytuyets f_lasof іі Academia de Ciências da URSS. Em 1970 — 1978 Akadem іі rektar gramadsk_kh navuk pra do Comitê central do PCUS, um redagav ў chasop_s "Ciências filosóficas". Z consultor de 1978 de um _nstytut a um marks_zmu-len_n_zm de um pra do Comitê central do PCUS. ў starshynyoy Navukovaga de conselho de Academia de Ciências da URSS de um direito de precedência g_story_ gramadskay dumk і, a kandydata em membros do Comitê central do PCUS. Deputat Vyarkho¸naga Saveta da URSS em 1941 — 1950 Uznagarodzhana mnog_m_ ordenam_ і medalyam_ a URSS. Pamyor 9 studzenya 1990 Problemas de Dasledava ў g_story_ f_lasof іі, g_story_ a um marks_zmu-len_n_zm, pytann_ teory_ culturas, _dealag_chnay baratsba і _nsh. A¸tar kn_g "G. V. Plyakhana ў і Iago Pratsa de um direito de precedência g_story_ f_lasof іі" (1960), "G_storyya f_lasof іі um iaque de um navuk, yae pradmt, um método і ao znacheena" (1960) і _nshy, adz_n z um a¸tara ў і um redaktara ў "G_story_ f_lasof іі" (t. 1 — 6, 1957 — 1965).

І ÷CHANKA Ў V_ktar _vanav_ch, l_ngv_st, professor, zhurnal_st. Naradz і ў sya 28 chervenya 1962 em século Hadyn_chy. Kandydat f_lalag_chny navuk (1988), datsent. Zakoncha ў Brestsk_ de um dzyarzha¸na de um pedagag_chna _nstynut (1985), a um pra asp_rantur _nstytuyets de um movazna¸stvo _mya Yaqub Kolas AHN de BSSR (1988).

Pratsava ў a nasta¸n_ka em Belskay vasm_gadovay a escola do distrito (1980 — 1983) Kobrynskaga, vykladchyka de Brestskaga de um dzyarzha¸nag de um ped_nstytut (1985); a vykladchyka de departamento de um agulnag, slavyanskag і ruskaga de movazna¸stvo M_nskaga de um pedagag_chnag de um _nstytut (1988 — 1989). Z 1990 datsent, departamentos z 1996 zagadchyk styl_styk_ і l_taraturnaga redagavannya faculdade zhurnal_styk_ BDU. Savetn_k de um m_n_str adukatsy_ direito de precedência suvyazyakh sa SM_ і gramadskastsyu. Vydatn_k adukatsy_ Respubl_k_ a Bielorrússia. O membro Belaruskaga da união de um zhurnal_st ў. Trabalhos de A¸tar zvysh 60 navukovy і navukova-metadychny, em t. l. dzvyukh managraf_y, zvysh 100 publ_tsystychny materyyal ў. Namesn_k de um galo¸nag de um redaktar de um chasop_s "Belarusky mova і l_taratura", membro redkaleg іі chasop_sa "Rodnaye da palavra".

Zaymayezza styl_stykay belaruskay і ruskay mo ў, l_ngv_stykay publ_tsystychnaga a um tekst, rytorykay. Asno¸nyya prayets: "L_ngv_stychny argan_zatsyya a um tekst. Em tvorchay labaratory_ Uladz_m_ra Karatkev_cha" (2002), "L_ngvastyl_styka uma pista ў Yuryya Kazakova" (2002). A¸tar de um padruchn_k "Suchasnaya belarusky mova. Arfagraf_ya. Graf_ka. Leks_kalog_ya (frazealog_ya). P.1" (2001), um vuchebnaga de um dapamozhn_k "Svyatlo da palavra" (em um saa¸tarstvo) (2002), a pragra da faculdade ў estudantil ў zhurnal_styk_ VNU і _nsh.

KAZLO Ў Le ў Ramanav_ch, belarusk_ g_storyk, kn_gavydavets. Naradz і ў sya 28 l_penya 1938 em século L_tv_nk_. Zakoncha ў syaredny n° 2 de escola do Sr. Kobryn (1956). Em 1957 — 1960 servem ў em Savetskay a um local de trabalho automatizado іі. Em 1965 zakoncha ў M_nsk_ pedagag_chna _nstynut _mya A. M. Gorkaga. Em 1970 abaran і ў dysertatsyyu і um atryma ў um passo navukovy de um kandydat g_starychny navuk. Z 1969 de um pratsav ў em M_nsk_m pedagag_chny _nstytuyets, z 1982 prafesar, o deão M_nskaga de um dzyarzha¸nag de um _nstytut de cultura, z 1991 de um pratsav ў em _nstytuyets g_story_ BSSR um. Z 1993 prez_dent f_rma de "Arty-Feks", z 1995 de um galo¸na redaktar "Vyal_kaga de um g_starychnag do atlas a Bielorrússia і" (em 5 volumes), um chasop_sa ў Padarozhn_k і "A nossa borda". Asno¸nyya dasledavann_ ў à galena g_starychnay geógrafo іі і cartógrafo іі Belarus_. A¸tar kn_g "Dapamozhnyya g_starychnyya de um dystsypl_na" (1980), "Kobryn: G_storyka-ekanam_chna narys" (1987, a tempos z N. M. Pl_sko), "Museu dasts_pnasts і" (o 3o vyd., 1989), "Z a uma licença de trânsito de Caral і um vyal_kaga do príncipe" (1992), "A Bielorrússia em syam_ rubyazha" (2000) і shmatl_k_kh um artykula ў, navukova o consultor Belaruskay entsyklapedy_.

KACTKO de Uladzimir Syamyonavich, kandydat matematychny navuk, datsent Brestskaga pedagagichnaga universiteta. Naradz і ў sya ў século Yarom_chy.

KUZHYR Pavel de Rygorav_ch, vuchona. Naradz і ў sya ў 1946 em século Batchy. Kandydat f_z_ka-matematychny navuk, datsent, zagadchyk departamentos f_z_k_ Belaruskay dzyarzha¸nay pol_tekhn_chnay akadem іі.

KUZMICh Mikalay de Pyatrovich, belarusk_ perito, yuvel_r. Naradz і ў sya 28 l_stapad de 1950 em século Patryki. Zakoncha ў M_nskaye a um mastatskaa de um vuchyl_shch _mya A. K. Glebava (1982). Z 1983 udzeln_k ablasny, respubl_kansk_kh, usesayuzny і zamezhny vista ў, m_zhnarodny s_mpoz_uma ў direito de precedência emal_ ў _span іі, Latv іі і a L_tva. Em 1993 — 1997 uzna¸lya ў strachana ў hora Vyal_kay Aychynnay de um vayna de Kryzh Efras_nn_ Polatskay, adnav і ў a um tekhn_k peragarodchatay emal_ a XII Arte. de Sumesn z daktaram_ Ras_yskay akadem іі navuk A. Alyakseev і T. Makaravay de um vyd ў a um kn_g "Kryzh — prygazhosts tsarkva" (ab kryzha Efras_nn і, Iago g_story_ і tekhn_ets ¸zna¸lennya). O membro Belaruskaga da união de ў z 1987 Pratsava ў perito o perito em Brestsk_m kamb_nayets Mastatstva, z 1998 o perito em Minskay eparkhii. Tvora de znakhodzyatsets ў os museus de Maskva, V_lnyusa, Klaipeda, Herman іі, ZShA, _span іі і ў asab_sty kalektsyyakh. La¸reat Dzyarzha¸nay prem іі Belarus_ 1998 o Sr. Uznagarodzhany a prêmios de Kryzha prapadobnay Efras_nn і, _gumenn_ Polatskay (2002).

KUK_NA RA_SA M_kalaye¸na, vuchona. Naradz_lasya ў 1948 em Kobryne. Datsent V_tsebskaga tekhn_chnaga de um un_vers_tet.

KUPRYYaNYuK de Valyantsina Alyaksee¸n. Doktar ekanamichnykh navuk. Século de Naradz_lasya ў Bukhov_chy. A Zhyva і a um pratsua ў a Maskva.

KURASHYK V_TAL Uladz_m_rav_ch, dzyarzha¸na dzeyach. Naradz і ў sya no dia 8 de maio de 1939 em século Dz_v_n. Paslya zakanchennya ў 1960 Tarezskaga de um gornag de um tekhn_kum de Danetskay de voblas. (Ukra_na) de um pratsav ў a mashyn_sta, montanha maystra da mina de Kachagarka, tekhnolaga, galo¸ny tekhnolaga da fábrica vysakavoltnay Sr. dos equipamentos de Kanstants_na¸k. Em 1974 — 1982 o amigo і, faça cócegas em sakratar Kanstants_na¸skaga de um comitê da cidade de cidade do KPU, em 1982 — 1985 starshynya um garvykankoma do E¸patoryya (a Crimeia). Em 1985 — 1987 zagadchyk addzet Krymskaga do comitê regional do KPU, em 1987 — 1991 capatazes namesn_k і, fazem cócegas em capatazes namesn_k і, starshynya Krymskaga de um ablvykankom. Em 1991 — 1993 Starshynya Saveta M_n_stra ў Respubl_k_ a Crimeia. Z maio de 1993 de um direito de precedência 14 2001 chervenya de um nadzvychayna і pa¸namotsna embaixador Respubl_k_ a Bielorrússia va Ukra_ne.

LAZO÷SKAYA Tamara de um _vana¸n, artystka de Dzyarzha¸naga de teatro da ópera i do balé da Bielorrússia Respubl_k_. Paslya zakanchennya syarednyay escolas pratsavat sakratary em um z brestsk_kh escolas, um spyaval ў coros de um nasta¸n_k ў, potinho em vogal um gurtka de um clube pra de um rabotn_k ў um bytavoga abslugo¸vannya. Paslya zakanchennya muzychnaga de um vuchyl_shch yae zapras_l_ ў Dzyarzha¸na teatro da ópera і balé. Ópera de Vykana¸tsa tvor ў, romance ў, tvor ў belarusk_kh, rusk_kh і zamezhny kampaz_tara ў.

MAKARUK M_KHA_L Arsentsyev_ch, vuchona. Naradz і ў sya ў 1947 em século. Matzos. Kandydat veterynarny navuk, datsent V_tsebskay akadem іі veterynarnay medytsyna.

MAKARUK M_KHA_L Markav_ch, geral-leytenant (2000). Kandydat de forças armadas navuk. Naradz і ў sya 1 zhn і ў nya 1945 em século. Matzos. Em 1963 — 1967 o cadete Charn_ga¸skaga de um vysheyshag de um vayennag de um av_yatsyynag de um vuchyl_shch. Z 1967 de um direito de precedência de 1973 lyotchyk-і nstruktar, namesn_k um kamandz_ra av_yatsyynay eskadryll_ o pau de um Charn_ga¸skaga vuchebnaga de um vuchyl_shch, em 1973 — 1976 ouvinte - em de Vayenna-pavetranay akadem іі _mya Gagaryna. Z 1976 kamandz_r av_yatsyynay eskadryll і, namesn_k kamandz_ra de um pau de av_yatsyynag, _nspektar upra¸lennya vayenna-vuchebny ustano ў VPS. Z 1978 pamochn_k um vayennaga atashe pra Embaixadas da URSS na Cuba Respubl_tsa, Respubl_tsa _ndyya, em 1989 — 1991 vayenna, vayenna-marsk_ і vayenna-pavetrana atashe pra Embaixada da URSS em Federatsy_ Malayz_ya. Z 1991 pamochn_k galo¸nakamanduyuchaga de VPS, namesn_k nachaln_ka ¸pra¸lennya VPS de Galo¸naga de um aperaty¸nag ¸pra¸lennya sede Generalnaga Uzbroyeny s_l Ras_yskay Federatsy_. Vayenna, um vayenna-pavetrana і vayenna-marsk_ atashe pra a embaixada de Ras_yskay Federatsy_ ў _span іі (1997 — 2000), z — em Respubl_tsa são a Cuba de 2001.

MARTYNA Ў Alyaksey M_khaylav_ch, naradz і ў sya 20 zhn і ў nya 1904 em Kobryne. Em 1911 — 1915 vuchy¸sya ў Kobrynsk_m prykhodsk_m vuchyl_shcha. No 1o susvetny vayna syam'ya evaku_ravalasya ў o Sr. Ragacho ў, dza de A. M. Martyn ў um pratsyagva ў a um vuchob ў verdadeiro vuchyl_shcha. Pratsava ў a nasta¸n_ka: em escola a um l_kbez (um z_ma 1920/21), em século de M_kalaye¸k (sakav_k 1921 — maio de 1922). Paslya smerts_ batsk_ ў 1922 syam'ya vyarnulasya ў Kobryn. Em 1922 — 1939 ў chornarabochy em trabalhos sazonais і em um lesazavodza. Paslya daluchennya Zachodnjai Belarus_ da BSSR z 24.9.1939 de prytsyagnuta g em prayets ў Chasovaye a Kobrynskaga ¸pra¸leena de um pavet de trabalhos naladzhvannya de correio. 1 l_stapad de 1939 de um pryznachana a zagadchyka garadsky b_bl_yatek_. Em Vyal_kaya Aychynnuyu a um vayn ў suvyazny um partyzanskaga uma alegria _mya Chapayeva, um vykonva ў razvedvalnyya zadann_ um operupa¸navazhanaga partyzanskay brygada _mya Chapayeva. Paslya vyzvalennya o inferno de Kobrynshchyna de um akupant ў adna¸lya ў trabalham b_bl_yatek_. 4 zhn і ў nya 1946 de um pryznachana a dyrektara de Kobrynskaga de um vayenna-g_starychnag do museu _mya A. V. Suvorava. Forre Iago K_ra¸n_tstvam o museu de centena ў adny z lepshy na Bielorrússia і, um dza é reconciliado un_kalnyya kalektsy_ zbro і, num_zmatyk_. A. M Martyna ў um udzeln_cha ў em gramadsk_m zhyzz_ Kobrynshchyna: nos 1960os répteis de um argan_zav ў a um rayonnaa a Tavarystva addzyaleena de um pryroda akhova, em 1966 — Tavarystva de um akhova de um pomn_k ў g_story_ і culturas, yaky um ¸znachalva ў sim 1972 Vyo ў vyal_ky krayazna¸chy trabalho. ў a ganarovy gramadzyan_na de Kobryn. Uznagarodzhana medalyom _mya N. K. Krupskay. Pamyor 15.11.1999.

M_KHAYLA Ў Pavel Alyaksandrav_ch, belarusk_ movaznavets, o professor, spetsyyal_st na galena dyyalektalog іі, um l_ngvageagraf іі, anamastyk і, etnal_ngv_styk і, navukovay term_nalog іі. Naradz і ў sya 13 kastrychn_k de 1950 em século de Ushkav_ts. Zakoncha ў Brestsk_ de um dzyarzha¸na de um pedagag_chna _nstynut _mya A. S. Pushk_n (1975), um pra asp_rantura _nstytuyets de um movazna¸stvo _mya Yaqub Kolas AHN de BSSR (1979). Abaran і ў kandydatsky dysertatsyyu em um tema "Leks_ka belarusk_kh gancharo ў" (1981).

Vyklada ў belarusky, mova russo і a um l_taratur ў Lel_ka¸skay syarednyay a escola (1975), pratsava ў a malodshy navukovy supratso¸n_ka do setor dyyalektalog іі (1976 — 1982), vuchony sakratar (1982 — 1986), a zagadchyka de um addzel dyyalektalog іі і l_ngvageagraf іі _nstytuta de um movazna¸stvo _mya Yaqub Kolas AHN BSSR (1986 — 1991); a datsenta de departamento de um belaruskag de movazna¸stvo M_nskaga de um dzyarzha¸nag de um pedagag_chnag de um _nstytut _mya M. Gorkaga (1991 — 1993). Departamentos Z 1993 zagadchyk de um belaruskag de Belaruskaga Dzyarzha¸naga movazna¸stvo de um Pedagag_chnag de um Un_vers_tet (BDPU) _mya Maks_ma Tanka.

A¸tar bolsh de 140 navukovy і navukova-metadychny prats um direito de precedência raznastayny pytannyakh urgente suchasnay belaruskay l_ngv_stychnay і metadychnay navuk_. Conselho de Vuchona sakratar de um direito de precedência ao abarena dysertatsy BDPU pra _mya Maks_ma Tanka, membro vuchony conselho ў un_vers_teta і faculdade belaruskay f_lalog іі і culturas, navukova consultor de um chasop_s "Rodnaye da palavra". Vydatn_k adukatsy_ Respubl_k_ a Bielorrússia.

Pryma ў udzet em padrykhto¸ets m_zhnarodny navukovy o projeto ў: stvarenn_ "Agulnaslavyanskaga de um l_ngv_stychnag do atlas" (1982 — 1991) і "atlas de L_ngv_stychnaga E¸ropy" (1976 — 1991). A¸tar a um і básico sherag typavy a pragra do ў estudantil f_lalag_chny faculdade ў VNU da Bielorrússia Respubl_k_, saa¸tar prats: "Tura¸sk_ slo¸n_k" (t. 1 — 5, 1982 — 1987), "Slo¸n_k belarusk_kh gavorak pa¸nochna-zakhodnyay Belarus_ і yae pagran_chcha" (t. 1 — 5, 1979 — 1986), "atlas Leks_chna belarusk_kh gavorak nacional" (t. 1 — 5, 1993 — 1998), "a Bielorrússia M_kratapan_m_ya і" (1974), "paisagens de Leks_chnyya a Bielorrússia і)" (1995), "Karotk_ ruska-belarusk_ de um tlumachalna slo¸n_k direito de precedência agulnay b_yalog іі" (1994), "Agulnaslavyansk_ de um atlas l_ngv_stychna: Seryya leks_ka-slova¸tvaralny" (o número 3, 2000), "Belarusky mova: Dyktanta, perakaza, peraklada: 5a classe; 6a classe; 7a classe; 8a classe; 9a classe" (2002) і _nsh.

NASTAS_CH Georg_y M_lanav_ch, palko¸n_k. Naradz і ў sya 29 snezhnya 1923 em de B_el_n (Yugaslav_ya). Z 1939 vuchy¸sya ў pol_tekhn_chnay a escola ў Nov_-triste. Paslya akupatsy_ Yugaslav іі voyskam_ g_tlera¸skay Herman іі (1941) paysho ў em um partyzana. Z maio de 1943 kam_sar companhias do Narodna-vyzvalenchay Local de trabalho Automatizado __ Yugaslav __ (NVAW_Y _). Em 1944 studzen_ de centena ў a kam_sara da escola de companheiro NVAYu em vyzvalenay sayuznym_ voyskam_ terytory_ Eg_pta _tat іі, zaty. Em um l_stapadza de 1944 — snezhn_ 1946 vuchy¸sya ў Engelsk_m as forças armadas av_yatsyyny vuchyl_shcha de um lyotchyk ў. Como Poty servem ў em yugasla¸sk_kh a VPS. Em 1948 verasn_, no sinal z nyazgoda pal_tykay І. Broz-Ts_ta, em um bambardz_ro¸shchyka de Pe-2 peralyaets ў em terytoryyu a URSS. Regimento de Paslya zakanchennya ў 1959 Vayenna-pavetranay akadem іі kamandava ў strateg_chny bambardz_ro¸shchyka ў Tu-16. Em 1960 peraysho ў em serviço ў helicóptero av_yatsyyu, em zhn і ў n_ 1962 de um pryznachana a kamandz_ra de um sfarm_ravanag _m 65 hectares asobnaga de um vertalyotnag um pau, yak_ z 1964 baz_rava¸sya ў Kobryne. Z 1970 em adsta¸ets, zhy ў em M_nsku. Uznagarodzhana ordenam_ Chyrvonaga Stsyaga, Aychynnay de um vayna de II stupen і, e um taksama yugasla¸sk_m_ "Para zaslug_ aparado às pessoas" II stupen_ i "para Hrabrasts". Pamyor 21.2.1999 em g _my G. M. Nastas_cha é denominado vul_ets ў Kobryne.

NOV_K M_kalay Alyakseev_ch, naradz і ў sya 22 krasav_k de 1959 em século Astrom_chy. Em 1970 — 1976 vuchy¸sya ў Respubl_kanskay a escola - і nternayets de um direito de precedência muzyets і vyya¸lenchy a um mastatstva _mya І. V. Akhremchyka em mastatsk_m addzyalenn_. Em 1977 — 1979 servem ў em Savetskay a um local de trabalho automatizado іі. Em 1980 — 1986 um pratsava ў o perito-graf_kam em gazeets "A verdade polar" (Narylsk, Ras_ya). Em 1986 — 1991 vuchy¸sya em addzyalenn_ um pramyslovaga a um dyzayn de Belaruskaga de um teatralna-mastatskag de um _nstytut (um tsyaper de Akadem_ya de um mastatstv ў). Membro da União de um dyzayner ў Belarus_ (1991). Zaymayezza a dyzayna asyaroddzya, abstalyavannya, a graf_chny dyzayna. Syarod de trabalhos de asno¸ny — projetos de escola de um mastatstv ў "Dneprabugsk і" sa¸gasa o distrito Kobrynskaga, abstalyavannya para vuchebnay maystern_ um malyunka і a um zhyvap_s, um dz_tsyachaga de um parkavag a um atraktsyyon. Pratsuye і um iaque zhyvap_sets em gêneros a uma paisagem і um natsyurmorta. Bl_zkaya ao perito de um tem — suchasny belarusky com autoridade: pobyt, caminho zhyzzya, vyaskova paisagem. Yong A¸tar shmatl_k_kh mastatsk_kh tecidos ў, syarod yak_kh nap_sanyya ў 1983 — 1984: "paisagem de _ndustryyalna", "Zhark і" (natsyurmort), "paisagem de Garadsk_. Gorad Narylsk", "Daroga a Talnakh", "Tundra Asennyaya", "Chyrvonyya kamyan і", "Vakol_tsa de Narylsk", "Vozera Glybokaye", "Pasyolak Valyok", "rio Berag_ Narylk і", "Vechnyya gela"; em 1992: "Paisagem de Garadsk_. M_nsk", "São velho Kobryn", "Lvo¸sk_ dvoryk", "Ramonk і", "Vyaskova uma paisagem. Astrom_cha"; em 1993: "Zasnezhanyya strekh і", "Z_movaya com autoridade", "Prasn_k і", "Garadok. Esteiras de Tal_nsk_ ў", "Kvetk і", Baz; em 1995: "Vyaskovaye zhyzzyo", "Nepagodl_va dzen"; em 1996: "Geleia", "Vesnavyya de um pratal_na", "neve de Pershy", "Marozna dzen", "Z_mova vechar", "Vosen", Pralesk, "Daroga ў Kosava", "Vyosachka Krasno¸ka". Pratsa M. A. Nov_k de znakhodzyatsets ў pryvatny mastatsk_kh kalektsyyakh em іі inglês, Herman іі, Kanadze, Polshchy, ZShA, Frantsy_ і _nshy kra_na.

PRYMAChUK _van Platonav_ch, vuchona. Naradz і ў sya no dia 25 de maio de 1936 em século. Matzos. Kandydat g_starychny navuk (1980), datsent (1986), prafesar M_zhnarodnaga guman_tarna-ekanam_chnaga de um _nstytut (MGE І) (2001). Em 1960 zakoncha ў g_storyka-f_lalag_chna faculdade M_nskaga de um dzyarzha¸nag de um pedagag_chnag de um _nstytut _mya M. Gorkaga. Pratsava ў a diretores de estudos de Luzhka¸skay da escola do distrito Maladzechanskaga, vykladchyka M_nskaga de um _ndustryyalnag de um tekhn_kum buda¸n_chy o materyyal ў, a _nspektara, nachaln_ka foi addzet por M_n_sterstva vysheyshay і syarednyay spetsyyalnay adukatsy_ a BSSR, datsenta de Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um ekanam_chnag de um un_vers_tet. Z 2000 a um departamento uznachalvaa susvetnay g_story_ MGE_. Direito de precedência A¸tar bolsh chy 40 prats g_story_ Belarus_. Adz_n z a¸tara ў "Ekanam_chnay g_story_ a Bielorrússia і" (1983, 1996, 1999) і "História econômica de países estrangeiros" (1996, 1998). Às estacas de Iago Navukovykh de um _ntares ў z'ya¸lyayutsets m_zhnarodnyya suvyaz_ Belarus_ ў à galena adukatsy_ і navuk і, o stana¸leena kap_tal_stychny adnos_n em Belarus_ ў terytory_ ao 2o palova de H_H — a uma orelha de XX S.

PRYMACHUK LEAN_D Platonav_ch, vuchony-matematyk. Naradz і ў sya ў 1943 em século. Matzos. Kandydat f_z_ka-matematychny navuk (1970), datsent (1980). Em 1960 zakoncha ў escola de Stryga¸sky syaredny і pastup і ў em faculdade matematychna de Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet. Em 1965 pastup і ў em BDU asp_rantura. Paslya de um abarona kandydatskay dysertatsy_ pratsava ў a vykladchyka, BDU datsenta. Em 1973 — 1976 um chyta ў lektsy_ ў Alzhyrsk_m un_vers_teets, em 1981 — 1984 — va un_vers_teets de Ouagadougou (Burk_na-Faso). Bolsh do 10o réptil ў um pratsava ў a deões de um mekhan_ka-matematychnag de faculdade de BDU. Infecções datsent departamentos teory_ BDU funções.

SA÷CHUK Tazzyana M_kalaye¸na, vuchona. Naradz_lasya ў 1970 em Kobryne. Kandydat f_lalag_chny navuk, datsent M_nskaga _nstytuta k_ravannya.

SV_DUNOV_CH Alyaksandr Fyodarav_ch, kandydat bagaslo¸ya. Zakoncha ў escola de Dz_v_nsky (1956), M_nsky dukho¸ny sem_naryyu (1960), Len_ngradsky dukho¸ny akadem_yu (1964). Sluzha ў em Smalensku (Ras_ya), Dneprapyatro¸sku (Ukra_na). Z 1988 nastayatsel Svyata-M_kalaye¸skaga de uma catedral, blagachynna de um tserkv ў Dnepradzyarzhynsk (Ukra_n).

SVIDUNOVICh Mikalay de Alyaksandravich, belarusk_ vuchona ў ao metalúrgico de galena іі. Doktar tekhn_chny navuk (1980), prafesar (1982). Naradz і ў sya 29 krasav_k de 1940 em século Dz_v_n. Zakoncha ў Belarusk_ de um pol_tekhn_chna un_vers_tet (1962). Z 1968 a um pratsua ў Belarusk_m tekhnalag_chny _nstytuyets (departamentos z 1980 zagadchyk de um metalazna¸stvo). Navukovyya prayets de um direito de precedência dasledavann_ vysokatemperaturny um pratsesa ў em metalurg_chnay vytvorchasts_. Raspratsava ў tekhnalag_chnyya bases de um plazmafurmennag і um dupleksplazmennaga de um pratses ў no metalúrgico іі, novyya tekhnalog іі vypla¸k_ znosa¸stoyl_vy envelhecidamente і perapratso¸k_ hromzmyashchalny um adkhoda ў.

SEMYANYUK ULADZ_M_R Andreev_ch, belarusk_ f_losaf. Doktar f_lasofsk_kh navuk (1989), prafesar (1993). Naradz і ў sya 16 l_penya 1940 em século de Zalesse. Em 1958 zakoncha ў escola de Zalesky syaredny і pastup і ў em faculdade g_starychna de Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet. Paslya zakanchennya um pratsava ў a nasta¸n_ka em Glybotsk_m ao rayena. Em 1964 — 1967 um asp_rant de um _nstytut f_lasof іі і os direitos a um de BSSR, potinho navukova malodsha supratso¸n_k um getaga de um _nstytut. Em 1969 abaran і ў kandydatsky dysertatsyyu em um tema "Hrysts_yanskaye ao vucheena ab a um sentido o і encontra-se de um chalavechag zhyzzya". Departamentos Z 1968 datsent f_lasof іі Belaruskaga de um _nstytut f_z_chnay culturas. Em 1978 — 1981 um chyta ў lektsy_ ў Vysheyshay _nzhynernay a escola do Sr. Zyalyona-Gur (Polshcha). Em 1989 — 1993 datsent, prafesar departamentos satsyyalog іі і medytsynskay etyk_ Belaruskaga de um _nstytut ¸daskanalennya ¸racho ў. Departamentos Z 1994 prafesar f_lasof іі Belaruskay pol_tekhn_chnay akadem іі. Galo¸nyya navukovyya prayets: "Hrysts_yansk_ guman_zm" (1969), "S_yan_zm em pal_tychnay o estrategista іі a um _mperyyal_zm" (1981), "Suchasna s_yan_zm: a cursos pal_tychny і forças armadas avantur" (1986) і _nsh.

SERADOV_CH M_kalay, atleta. Naradz і ў sya ў 1984 Maystar a esporte de direito de precedência Bielorrusso Respubl_k_ de um atletytsa fácil, pryzyor yun_yorsk_kh chemp_yanata ў a ў 2001 leve (German_ya), 2002 (a Jamaica).

S_DARUK _gar Fyodarav_ch. Naradz і ў sya ў Kobryne. Zakoncha ў f_lalag_chna faculdade de Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet. Z 1993 a um pratsua ў Brestsk_m teatros lyalek. Pershy p'esa І. S_daruka a absurdidade de farsa "Galawa" foi um pasta¸lena em "Volnay ao stsena" ў M_nsku ў 1992. Em ty zha a um godza ў Mazyrsk_m teatros de Verasen de um pasta¸len de um p'es "Prygoda Lyustrynk і". Kalyadny g_storyya "a Espada de Anyol" 1992 tinha um pasta¸lena ў Brestsk_m teatros lyalek, e 1994 ў — em teatros de M_nsk_m ablasny lyalek Batleyka (de Maladzechn). 1993 em brestskay lyalechnay ao stsena tinha um pasta¸lena de um p'es "Janka Zukh і nyachysta espírito", e 1994 ў — Shtukara. P'Esa "Zbav_tsel", para um yaky a¸tar de um atrym ў a um uznagarod em um aglyadza tvorchay moladz_ respubl_k і, foi um pasta¸lena ў a Brestsa ў 1996 o Sr. Meladrama "Grito, um saxofone" um pasta¸lena em "Volnay ao stsena" ў 1995 і no stsena do teatro _mya Ya. Kolasa ў V_tsebsku ў 1996 o Sr. de P'Esa "Dreva de um defeito ў" começou a um stsen_chnaa zhyzzyo ў Brestsk_m teatros lyalek em 1996, e "Kazka de um pr de uma pista de patinagem — um zalatoga de um labk" um azhyla no stsena Mag_lyo¸skaga do teatro lyalek. Uladaln_k Gran-espreitam de um m_zhnarodnag festyvalyu "Um vezha branco" ў a Brestsa (2001) para a realização "Caixinha de rapé de Zalataya".

S_ZYUK VALERY Alyakseev_ch, vuchona. Naradz і ў sya ў 1966 em Kobryne. Kandydat f_z_ka-matematychny navuk, navukova starsha supratso¸n_k VOVÓ de Belarus_.

S_NCHUK _van _vanav_ch, g_storyk, num_zmat. Naradz і ў sya 8 sakav_k de 1956 em Kobryne. Zakoncha ў BDU (1981). Spetsyyalny padrykhto¸ka de um atrym ў no addzel num_zmatyk_ Dzyarzha¸naga de um g_starychnag do museu (Maskva) em 1983 — 1984. Em 1985 — 1991 vyaducha o arqueólogo de ND_ "Belspetsprayektresta¸ratsyya", em 1989 — 1991 vuchy¸sya ў asp_rantura de um _nstytut g_story_ VOVÓ (addzet um feadal_zma). Z 1995 a um supratso¸n_chaa z a arqueólogo _nstytuta іі і etnologista іі Polskay de um, vyvuch ў manetnyya zbor ў museus de Polshchy. Em 1995 — 1998 Belaruskaga vykladchyk de um un_vers_tet de cultura, E¸rapeyskaga um guman_tarnaga de um un_vers_tet. Z 1999 a um pratsua ў Natsyyanalny muze_ L_tva. Vykana ў _ndyv_dualnyya navukova-dasledchyya pragrama "Tekhn_ka manetnay sprava da XVII Arte". і "Anamastyka belaruskay el_ta". Dasleduye g_storyyu grashovaga abarachennya, a um tekhn_k manetnay sprava dos IX — XX Arte., g_storyyu materyyalnay culturas dos XVI — XX Arte., problema etn_chnay antrapan_m_k_ Belarus_. Dasledava ў arkh_tekturna-arkhealag_chnyya pomn_k_ em Mazyra terytory_, Mag_lyov, M_nsk, Bykhava, Nyasv_zha, Kobryna, um udzeln_cha ў em arkhealag_chny ekspedytsyyakh em Grodne, a Msts_slava, Navagrudk. A¸tar aquecimento de 200 navukovy prats um direito de precedência num_zmatyets і o arqueólogo іі. Udzeln_k a um sherag m_zhnarodny kanferentsy. Spetsyyal_st um direito de precedência vykarystann_ matematychny і f_z_ka-h_m_chny um método ў em g_starychny dasledavannyakh. Membro Ras_yskay asatsyyatsy_ "G_storyya і kamp'yuter", Belaruskaga de um num_zmatychnag de um tavarystvo, Belaruskaga da união de um zhurnal_st ў. Em 2000 peramozhets de um ras_yskag a uma competição em um sinal de rublo (dyzayn s_mvat).

SMYAKHOV_CH M_kalay Uladz_m_rav_ch, professor. Naradz і ў sya ў 1952 em século Dz_v_n. Kandydat g_starychny navuk. Pratsava ў em Belarusk_m pedagag_chny un_vers_teets _mya M de Tanka. Departamentos Z 2002 datsent guman_tarny navuk _nstytuta a um parlamentaryzm і pradprymaln_tstva.

SO÷PEL _gar Vas_lyev_ch, belarusk_ vuchona, spetsyyal_st na galena _nfarmatyk_. Doktar tekhn_chny navuk (1991), prafesar (1994). Naradz і ў sya 8 krasav_k de 1949 em século Garadzets. Zakoncha ў matematychna faculdade de Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet (1971). Pratsava ў em _nstytuyets matematyk_ BSSR um. Em 1976 — 1978 um asp_rant de departamento de um matematychnag zabespyachennya a¸tamatychnay s_stema k_ravannya (ASK) de BDU. Em 1980 abaran і ў kandydatsky dysertatsyyu, z 1981 datsent. Em 1991 abaran і ў dysertatsyyu de doutor "A¸tamatyzavanaya um perapratso¸ka de um tekst em uma base de um ¸zna¸lenchag madel_ravannya l_ngv_stychny um ab'ekta ў і um pratsesa ў". Os departamentos Z 1997 zagadchyk de um matematychnag zabespyachennya PERGUNTAM da faculdade prykladny matematyk_ BDU. Z'ya¸lyaezza navukovy k_ra¸n_k labaratory_ _ntelektualny _nfarmatsyyny s_stem. Yong Sfarmuliawa ў і razv і ў kantseptsyyu um navaga de um navukovag a um napramk ў à galena de um shtuchnag a um _ntelekt — um uzna¸lenchaga madel_ravannya l_ngv_stychny um ab'ekta ў і um pratsesa ў. Iago navukovyya і prykladnyya _ntaresa de um tsesn de um zvyazana z prayektavanny, o desenvolvimento і ¸karanenny s_stem a¸tamatychnay apratso¸k_ teksta ў, uklyuchayucha de um s_stema de l_ngv_stychny baseia Veda ў, semantychnaga a um anal_z de um tekst ў, a¸tamatychnaga referyravannya, mashynnaga a um peraklad, _ntelektualny _nterfeysa ў karystaln_ka, _nzhenery_ Veda ў, _ntelektual_zatsy_ _nfarmatsyyny s_stem. Z'ya¸lyaezza a a¸tara a um sherag de um vynakhodn_tstv ў na galena de um shtuchnag a um _ntelekt, yak_ya zapatentavana ў m_zhnarodny patenteiam fundos. Forre Iago K_ra¸n_tstvam de um raspratsavana tak_ya znakam_tyya ў suchasnay _nfarmatyets _ntelektualnyya _nfarmatsyynyya s_stema, um iaque de Cobrain, Knowledgist, Vedy, Inteligência de Goldfive, e um taksam sherag s_stem em limites do respubl_kansk_kh principal navukova-tekhn_chny a pragra, yak_ya zabyaspechvayuts і razv_vayuts um kamp'yuterny formam _snavannya belaruskay mova. Yong Z'ya¸liaezza a membros de Navukova-metadychnaga de conselho M_n_sterstva adukatsy_ Respubl_k_ a Bielorrússia. Em 1999 uznagarodzhana a breastplates "Vydatn_k adukatsy_ Respubl_k_ a Bielorrússia".

FALKO÷SK_ (um sapra¸dnaa — Lya¸chuk) Dzm_try N_k_farav_ch, poeta. Naradz і ў sya 3 l_stapad de 1898 em século de Vyal_k_ya Lepyasa. Pachatkovy adukatsyyu um atryma ў em Kobrynsk_m garadsk_m vuchyl_shcha, e z 1912 vuchy¸sya ў Brestskay g_mnaz іі. A Ne¸zabava o 1o susvetny vayna, zhyzzyo por Dzm_tryya prynyalo _nsha haraktar foi começado. І hatsya yon zakhaplya¸sya chytanny і p_sanny arranjando-se ў, abstav_na dyktaval_ neabkhodnasts revalyutsyynay baratsba. Em verasn_ 1918 yon stanov_tsets adny z k_ra¸n_ko ў padpolnay yacheyk_ RCP (b), e ў a um l_stapadza — um partyzanskaga uma alegria. Zmagayuchysya z a _nterventa і, Dz. Lya¸chuk perakhodz_ts em ilegal um stanov_shcha e z a prykhoda em Kobryn Chyrvonay de um local de trabalho automatizado іі (20.7.1920) uvakhodz_ts em um armazém de um pavyatovag addzyalennnya um gubcheka. A Alya ў verasn_ 1920 a tempos z adstupayuchym_ chyrvonym_ chastsyam_ rodnyya myasts_na a um pak_n ў і Dzm_try Lya¸chuk. Em 1923 um direito de precedência um campo zdaro¸ya Iago kam_saval_. Z getaga a hora yon a um zhyva ў K_ev, dza і a um pachynaa de um prafes_yn de zaymatsets paez_yay, zrab і ў shysya a poetas vyadomy Falko¸sk_m.

Kaneshne, burl_vyya revalyutsyynyya répteis buduts chastsyaky praryvatsets ў capturas do peixe de Iago, Alya Lepshaye que yon stvara ў — um geta tonk_ya l_rychnyya tvor. Mnog_ya z _kh prysvechana a myasts_na nativo і nap_sana bl_zkay і zrazumelay a kabrynchana mova.

Nele é uma compaixão, louvando pal_tychny o repres_y não fez abm_nut um nashag do poeta. o snezhnya 1934 o Sr. de Iago não se tornou 17. Reab_l_tavana de um pasmyarotn ў 1957. Em Lepyasakh yosts vul_ets de Falko¸skaga, e em mesets, um dza nekal_ a cabana nativa — memaryyalna um sinal derreteu Iago.

FEDASYUK Alyaksandra de um _vana¸n, dzyarzha¸na dzeyach. Naradz_lasya 17 zhn і ў nya 1904 em século Andronava. Escola de Zakonchyla partyyny um tiro ў KPZB em M_nsku (1929), Kamun_stychna un_vers_tet natsyyanalny menshastsy Zakhadu ў a Maskva (1934). Z o membro de 1926 Kobrynskaga de um padpolnag de um comitê de distrito, z o membro de 1928 Brestskaga de um padpolnag de um akrugovag de um kam_tet de KPZB. Em um kastrychn_ka de 1931 — a um sakav_k de 1932 Navagrudskaga sakratar de um akrugovag de um kam_tet de KPZB. Em 1929 — 1937 sakratar o Comitê central de KSMZB. Z maio de 1934 de um navukova supratso¸n_k _nstytuta g_story_ party_ і Kastrychn_tskay revalyutsy_ pra do Comitê central de KP (b) B. Para um revalyutsyyny dzeynasts de um neadnarazov houve um znyavolena polsk_m_ ¸ladam_. Paslya vyzvalennya Zakhodnyay Belarus_ ў verasn_ 1939 o deputado Narodnaga a uma descida Zakhodnyay a Bielorrússia і, o membro Iago pa¸namotsnay kam_s іі em ses іі Vyarkho¸naga Saveta da URSS. Sa studzenya 1940 em savetskay raboyets. Em Vyal_kaya Aychynnuyu a um vayn ў partyzana — sakratar Dz_v_nskaga de um padpolnag de um comitê de distrito, o membro de escritório Brestskaga de um padpolnag de comitê regional de KP (b) B. Em 1944 — 1957 Brestskaga sakratar, Maladzechanskaga de um comitê da cidade de cidade ў um jogo de roupa de cama, zagadchyk addzet o Comitê central de um jogo de roupa de cama. Delegat I (1928), II (1935) z'ezd ў KPZB, kangresa de K_M (1933). Membro do Comitê central de KP (b) B em 1949 — 1952 Deputat Vyarkho¸naga Saveta da URSS em 1946 — 1954 Deputat Vyarkho¸naga Saveta de BSSR em 1940 — 1947 Uznagarodzhana ordenam_ Len_na і Chyrvonay Zork і, medalyam_. Pamerla.

TS_KHANAVA MARYNA Arkadzye¸na, esportista. Naradz_lasya ў 1984 Maystar a esporte de direito de precedência Bielorrusso Respubl_k_ de um atletytsa fácil. Pryzyor de um chemp_yanat ў a luz syarod um yun_yora ў em 1999 (Polshcha) і ў 2002 (a Jamaica).

ChAROTA _van Alyakseev_ch, belarusk_ l_taraturaznavets, perakladchyk, krytyk. Membro da União de um p_smenn_k ў a URSS, Belarus_ (1985), doutor f_lalag_chny navuk (1998), prafesar (1999). Naradz і ў sya 16 verasnya 1952 em século Lyshchyk_. Syaredny adukatsyyu um atryma ў em n° 2 SSh do Sr. Kobryn.

Z 1969 de um direito de precedência de 1974 vuchy¸sya em addzyalenn_ ruskay mova і l_taratura de um f_lalag_chnag de faculdade de Belaruskaga de um dzyarzha¸nag de um un_vers_tet. Paslya zakanchennya Iago Pratsava ў a nasta¸n_ka em Palyatsk_shskay syarednyay a escola de Vorana¸skaga de uma seda artificial. Z 1977 em Beldzyarzhun_vers_tetse, vykladchyk, starsha vykladchyk, datsent, aposhn_m a horas a um departamento zagadvaa slavyansk_kh l_taratur. Kandydatskaya dysertatsyyu abaran і ў em Len_ngradze ў 1987, doutor — "Belarusky l_taratura de XX stagoddzya і pratsesa de um natsyyanalnag samavyznachennya" — em M_nsku ў 1998 de Kola navukovy um _ntaresa ў І. A. Charota a um ¸klyuchaa pytann_ l_taratura і culturas slavyansk_kh pessoas ў. Vyaducha yugaslav_st Belarus_. Bolsh do 10o réptil ў a um uznachalvaa de escritório sektsy_ um mastatskaga a um peraklad і l_taraturny suvyazya ў Sayuza belarusk_kh um p_smenn_ka ў. Zaymayezza a peraklada z sérvio, harvatskay, slavenskay, і macedônio, polonês _nshy mo ў em belarusky і o russo e um taksam z belaruskay no sérvio. Akty¸na que atua ў a um druk um iaque l_taraturaznavets, krytyk, ese_st, publ_tsyst. A¸tar zvysh 250 navukovy, navukova-metadychny і l_taraturny prats, syarod yak_kh "Belarusky savetsky l_taratura para myazhy" (1988), "Savetsky l_taratura ў suvyazyakh і ¸zayemadzeyannyakh. Pachatk_ para¸nalnaga і s_stemnaga a um anal_z" (1989) і _nsh. A¸tar "Antalog іі belaruskay paez іі", vydadzenay em 1993 em Yugaslav іі, ukladaln_k um zborn_ka ў "paez_ya sérvio" (1987) і "o Pravasla¸naya Tsarkva sérvio" (1998), vydadzeny em M_nsku. Maio de um taksam bolsh para 600 drukavany peraklad ў. Z'ya¸lyaezza sakratary B_bleyskay kam_s іі exarchate Ruskay Belaruskaga pravasla¸nay tsarkva і a vykana¸chy redaktara de um chasop_s de Pravasla¸e. Membro redkaleg_y 6 peryyadychny vydannya ў (2 zamezhny), navukova o consultor Belaruskay entsyklapedy_. La¸reat m_zhnarodnay prem іі _mya K. Astrozhskaga (Polshcha) para 1999, prem іі Sayuza de um p_smenn_k ў o іі sérvio para 2000 і _nsh. Uznagarodzhana a prêmios de Prapadobnaga Serg_ya Radanezhskaga (2002).

SHVAYKO VALYANTS_NA Fyodara¸na, vuchona. Naradz_lasya ў 1948 em século Astrom_chy. Kandydat f_lasofsk_kh navuk, datsent Natsyyanalnaga de um _nstytut adukatsy_.

YANCHUK Stsyapan Pyatrovich. Naradz і ў sya ў século Minyanka. Pratsava ў a nachaln_ka de um f_nansavag de P_nskaga rayvykankoma addzel, a nachaln_ka de Brestskaga de um ablasnog de um f_nansavag ¸pra¸lennya, a namesn_ka de um m_n_str de um f_nans ў. Em 1990 — ministro de 1994 finansa ў Respubl_k_ a Bielorrússia.

Padrykhtaval_ E. І. Valakhanov_ch, M.V. І vanova, V. P. Lyasun, T. S. Nazaruk, N. M. Pl_sko, І. P. Prymachuk, І. Ya. Shved, S. Yurkev_ch.

Comentários


Nomes de artigos

Procure no site web



Os nossos parceiros